Aké riziká prináša digitálny svet?

Psychológovia a psychologičky z IPčka v roku 2023 uskutočnili na linkách pomoci a v krízových službách viac ako 184 000 pomáhajúcich a krízových intervencií, pričom 70 % z nich bolo s mladými ľuďmi do 30 rokov. Od roku 2020 zaznamenávame nárast v témach Fenoménov internetu na rôznych sociálnych sieťach a platformách. V roku 2021 to bol nárast o 20 % v téme Kybergroomingu. Je to online sexuálne zneužívanie a vydieranie mladých ľudí na internete ako sekundárny následok pandémie COVID-19, na ktorý upozorňoval aj EUROPOL. V roku 2022 to bol nárast o 176 % s dominujúcimi témami kyberšikana (23,4 %) a kybergrooming (16,8 %) a hate speech (11,8 %) a v roku 2023 zaznamenávame v téme Kyberšikana až 279 % nárast (27,8 %) v porovnaní s rokom 2022. V roku 2023 sme sa najčastejšie v téme Fenoménov internetu rozprávali s mladými ľuďmi vo vekovej kategórii 10 – 14 rokov (28,3 %) a 15 – 18 rokov (29,3 %). Najčastejšie to bola už spomínaná téma kyberšikany (27,8 %) na rôznych sociálnych sieťach, potom to bola téma kybergroomingu (18,2 %), hate speech (14,4 %) aj radikalizácie mladých ľudí (8,1 %).

Mladí ľudia sa z hľadiska vývinovej psychológie nachádzajú naozaj v náročnom období, keď dominantnú úlohu v ich životoch zastávajú rovesníci, túžba niekam patriť, byť prijatí, zažívať rovesnícke dobrodružstvá, napĺňať si svoje vývinové potreby a úlohy. Z tohto dôvodu sú na hodnotenie zo strany svojich rovesníkov a okolia veľmi citliví. Často sa ocitajú v začarovanom kruhu očakávaní, ktoré by mali naplniť, tlaku na výkon od dospelých aj rovesníkov a vlastných potrieb.

To, čo robia na internete, či je to posielanie fotografií a videí alebo zapájanie do online výziev sa zdá byť nielen zdrojom zábavy, ale aj spôsobom, ako mladí ľudia získavajú pozitívnu pozornosť okolia a pocit, že sú súčasťou väčšej komunity. Nasledovanie noriem skupiny s cieľom byť obľúbený môže v určitých situáciách viesť k rizikovému správaniu. Aj keď majú už dostatočnú kognitívnu kapacitu na identifikovanie teoretického rizika, ak sa ocitnú v reálne nebezpečnej situácii, pri rozhodovaní sa viac podliehajú emóciám. Finálne rozhodnutie je viac ovplyvnené snahou zapáčiť sa rovesníkom ako reálnym zhodnotením rizikovosti a potenciálnej nebezpečnosti situácie.

V tínedžerskom veku sa mladý človek mení a odťahuje sa od sveta dospelých a hľadá svoje miesto na zemi. U niektorých to môže byť túžba po inej skupine, v akej vyrastajú, lebo chcú niekam patriť, kde sa budú cítiť videní a počutí a kde si môžu formovať svoju identitu. Prirodzene sa mladý človek túži vymedziť, odpojiť sa od toho, čo pozná z primárneho prostredia, ísť do „veľkého sveta“ samostatne za seba, aby si overil, či to, čo dovtedy zažil naozaj funguje. Istá miera egocentrizmu, pocit jedinečnosti a budovanie nezávislosti sú tiež charakteristické pre toto vývinové obdobie.

Ak tieto potreby nie sú zdravo a vyvážene nasycované v ich prirodzenom prostredí, hľadajú ich napĺňanie niekde inde, častokrát práve v online priestore, ktorý poskytuje ich instantné opakované uspokojovanie. V adolescentnom období je dozrievanie mozgových centier, ktoré zodpovedajú za spracovanie emócií a centier pre riadenie správania nerovnomerné a dochádza k oslabeniu autoregulácie správania. Nakoľko nemajú ešte dostatočne vyvinuté centrá mozgu, ktoré kontrolujú a regulujú impulzívne správanie, konajú často radikálne, extrémne, impulzívne až fatálne, no naozaj nemôžu domyslieť následky svojho správania.

To, čo mladí ľudia potrebujú je vytvorenie priestoru a príležitostí na rozhovor. Nechcú monológ, v ktorom im niekto bude diktovať, čo majú a nemajú robiť, čo by ich čakalo, ak by to alebo ono urobili. A už vôbec nepotrebujú mlčanie a ignorovanie situácie – nebudeme sa o tom rozprávať, lebo sa nás to netýka. Práve naopak, ak sa na internete deje niečo, čo je nebezpečné alebo rizikové, týka sa to ich rovesníkov aj ich samých. Možno videli a počuli niečo, čo ich rozrušilo, majú strach alebo otázky, na ktoré potrebujú odpoveď. A vedzte, že oni po tých odpovediach budú pátrať. Ak im ich nedáme my, dá im ich niekto iný a tam už nie je záruka, aký bude ich obsah a ako ich to ovplyvní.

Je možné, aby v dnešnej dobe fungovali mladí ľudia bez internetu?

Internet priniesol obrovský pokrok v získavaní informácií, spájaní a vyjadrovaní. Človek je spoločenská bytosť, preto je pre nás úplne prirodzené, že vytvárame komunity a napĺňame svoju potrebu niekam patriť a spolupatričnosti, internet nám umožnil ich vytvárať naprieč celým svetom. Online prostredie je pre mladých ľudí absolútne prirodzenou súčasťou ich života. Nerozlišujú online a offline, sú to pre nich rovnocenné prostredia, ktoré tvoria ich svet. Online prostredie prináša rýchle a instantné napĺňanie potrieb, a to je na ňom najviac rizikové. Cesta, ako si zabezpečiť rovnováhu a eliminovať tieto riziká je, že sa internet nemá stať jediným zdrojom napĺňania potrieb mladého človeka.

Deti a mladí ľudia sú digitálni domorodci vyrastajú s technológiou, ktorá sa stala základom ich spoločenského, vzdelávacieho a profesionálneho života. Narodili sa do sveta technológií, vyrastajú s nimi, naplno ich využívajú a vlastne nepoznajú svet bez nich. Oproti nim stoja dospelí – rodičia, teda digitálni prisťahovalci, ktorí poznajú svet bez internetu, písali listy, telefonovali z pevnej linky, hrabali sa v encyklopédiách, online svet spoznávajú a učia sa využívať technológie.

Dá sa internet používať bezpečne?

Keď sme na internete, tak naše správanie ovplyvňuje tzv. disinhibičný efekt, ktorý vyvoláva pocit bezpečia, anonymity, zbavuje nás zábran, rozpakov, s ním prekonávame nesmelosť a plachosť a sme priamočiarejší a rýchlejší. Odbúrava schopnosť regulovať naše správanie v kontakte s inými a má svoje pozitívnu aj toxickú podobu. To znamená, že sú ľudia v prostredí internetu akoby „odtrhnutí“, odviazaní, správajú sa spôsobom, ktorý by si v reálnom živote nevedeli ani predstaviť. Občas sa prejavuje aj agresívnym a extrémnym správaním. Príkladom môžu byť nepríjemné komentáre a príspevky, hejty a podobne.  

Deti do desiatich rokov by nemali byť v online prostredí samé. Je to obdobie, keď do tohto sveta majú vstúpiť spoločne s dospelými, ktorí ich v ňom budú sprevádzať. Tak ako s malými deťmi vstupujeme do offline sveta, ukazujeme im, na čo si majú dávať pozor, mal by byť súčasťou našej výchovy aj spoločný vstup dospelého a dieťaťa do online sveta, spoznávanie spôsobov ako sa chrániť, spoznať aj riziká a najmä to, kde a na koho sa môže obrátiť, keď sa mu niečo v online prostredí deje alebo ho znepokojuje. Dieťa do desiatich rokov prijíma svet tak, ako mu ho my dospelí prezentujeme a dospelý je pre neho zdrojom dôveryhodných informácií a bezpečia. V tomto období má zmysel používať rodičovské zámky a ďalšie ochranné nastavenia.

Potom prichádza obdobie, keď sú v živote mladých ľudí dôležití ich priatelia a rovesníci a od autority rodičov a učiteľov sa vzďaľujú. Je to búrlivé obdobie plné zmien na oboch stranách. Čo platí, je pripojiť sa k nim, byť ich fanúšik a podporovať ich. Rozprávať sa o tom, čo v online žijú, čo ich zaujíma, aké aplikácie používajú, akých majú obľúbených influencerov a skúsiť sa k tomu pripojiť. Pozrite si s nimi storky, videá, alebo si zahrajte spoločne hru. Nechajte ich byť expertmi na technológie, požiadajte ich o pomoc pri aktualizácii telefónu, pripojení na míting a podobne. Budú mať pocit, že vedia niečo viac ako vy a to veľmi potrebujú. Pripomenúť im, že nech stane čokoľvek, vy tam pre nich budete a nenecháte ich v tom samých. A ak sa náhodou s vami o tom rozprávať nechcú, povedzte im, že existuje pomoc a možnosť komunikácie niekde inde. Nesúdiť, nehovoriť, že je to ich vina, nech je to čokoľvek. Ukážte im aj na iných situáciách, že viete reagovať pokojne, primerane a konštruktívne. O to ľahšie prídu aj v náročných momentoch. Robia chyby a majú na ne právo, nemajú toľko skúsenosti ako dospelí a rozlíšiť medzi „toto je ok“ a „toto už nie“ je tenká hranica. Hľadajú sa a chcú niekam patriť, chcú cítiť záujem a prijatie, dávajte im to najavo, že ste pri nich, nech sa deje čokoľvek.

Čo môžu urobiť dospelí (rodičia), aby ochránili svoje deti pred rizikami online sveta?

Odporúčania pre rodičov k online prostrediu:

• Nastavte účty tak, aby deti nezdieľali polohu online.
• Hovorte o hodnote a dopadoch zverejneného obsahu.
• Pestujte si spoločne limity času s obrazovkou počas dňa.
• Rozprávajte o sextingu a iných fenoménoch, ale najmä o možnostiach pomoci.
• Naučte deti blokovať a nahlasovať neprimeraný obsah.
• Buďte im na blízku, keď vás potrebujú, pretože to najdôležitejšie pre ochranu detí v online prostredí je váš spoločný a dôverný vzťah.
• Získajte informácie o online prostredí.
• Vytvorte im zázemie na bezpečný a otvorený rozhovor.
• Vysvetľujte svoje vlastné emócie –  „hovorím ti to preto, lebo mi na tebe záleží, chcem, aby si bol/a v bezpečí a mám o teba strach“.
• Buďte pri vašich deťoch, zaujímajte sa a rozprávajte sa o ich online aj offline živote a nevynechajte spôsoby a možnosti ochrany.
• Ak „urobia chybu“ – majú na ňu právo, keďže nemajú toľko skúsenosti ako vy –  sprevádzajte ich, vytvorte im bezpečný a otvorený priestor, v ktorom môžu otvorene hovoriť a požiadať o pomoc.
• Podporte ich v tom, aby neprijímali a neotvárali podozrivé správy, maily a linky.
• Naučte sa spolu, aké informácie je bezpečné zdieľať, kde a ako.
• Ak sa vám dieťa zdôverí, že narazilo na niečo, čo v ňom vyvoláva znepokojenie, oceňte ho, porozprávajte sa o tom a riešte to spolu.
• ZABUDNITE NA VYHRÁŽKY A ZÁKAZY – TO NEFUNGUJE!
• Ak máte pocit, že sa s vami o tom rozprávať nechce, povedzte mu, že existuje miesto, kde pomoc získa a nebude v tom osamote – SME TU:
  

www.ipcko.sk
www.stalosato.sk
Telefonická poradňa Ipčko – 0800 500 333
www.krizovalinkapomoci.sk