Prečo sú online výzvy na sociálnych sieťach také populárne?

5. apríl 2024

#Sociálne

#Sociálno-patologické javy

Online výzvy na sociálnych sieťach sa v posledných rokoch stali bežnou súčasťou relatívne veľkej skupiny mladých ľudí. Hoci niektoré online výzvy sú v zásade neškodné, mnohé môžu predstavovať väčšie či menšie riziko pre mladých ľudí. Zapájanie sa do online výziev na sociálnych sieťach robí vrásky na tvári nielen rodičom, ale aj odborníkom, ktorí s mladými ľuďmi pracujú. Dôvodom je najmä to, že niektoré online výzvy môžu viesť k vážnemu poškodeniu fyzického či duševného zdravia, alebo inému nebezpečenstvu, ktoré môže mladého človeka negatívne ovplyvniť.

Hľadanie nových hodnôt

Ak by sme sa na zapájanie sa do online výziev pozreli z vývinového hľadiska, do istej miery by sme takéto správanie mohli považovať za relatívne normálne. Mladí ľudia sa v období dospievania či adolescencie odpútavajú od rodičov, čo sa prejavuje v oslabení noriem a hodnotového systému. V tomto období častejšie zneisťujú postavenie autority dospelých a konfrontujú ich pravidlá. Zároveň, pri hľadaní nových hodnôt a noriem sa častokrát uchyľujú k nekritickému prijímaniu iných názorov.

Imaginárne publikum

V období dospievania získavajú omnoho väčšiu váhu rovesníci. Z tohto dôvodu sú na hodnotenie zo strany svojich rovesníkov a okolia veľmi citliví. Dá sa povedať, že mladí ľudia majú určitú predstavu imaginárneho publika a značnú energiu vynakladajú na to, aby sa pred týmto „publikom“ určitým spôsobom prezentovali. V súčasnosti sa toto publikum presunulo z fyzického sveta aj do online prostredia. Mladí sa chcú prezentovať nielen pred svojimi spolužiakmi či kamarátmi zo svojho okolia, ale svoje publikum hľadajú v širšom, aj online, okruhu. V súlade s týmito zmenami sme v našom výskume zistili, že mladí ľudia, ktorí viac komunikujú o online výzvach so svojimi kamarátmi (rovesníkmi), pre týchto mladých ľudí sú práve druhí ľudia (rovesníci) dôležití pri tom, keď sa rozhodujú, či sa do online výzvy zapoja a zároveň sa títo mladí ľudia viac zapájajú do online výziev pod nátlakom a vplyvom druhých ľudí. Títo mladí ľudia zároveň nachádzajú/ vnímajú viac špecifík, pre ktoré sú online výzvy lákavé.

Rizikové správanie

Práve zapájanie sa do online výziev sa zdá byť nielen zdrojom zábavy, ale aj spôsobom ako mladí ľudia získavajú pozitívnu pozornosť okolia a pocit, že sú súčasťou väčšej komunity. Túžba byť súčasťou určitej sociálnej skupiny môže viesť k nasledovaniu očakávaní skupiny v súlade s normatívnym sociálnym vplyvom, kedy človek nechce vytŕčať z davu, byť čiernou ovcou skupiny, a tak sa podvolí tomu, čo od neho očakáva skupina, či ako sa táto sociálna skupina správa.

Nasledovanie noriem skupiny s cieľom byť obľúbený môže v určitých situáciách viesť k rizikovému správaniu. Zapájanie sa do rizikového správania môže súvisieť s viacerými faktormi. K zapájaniu sa napomáha presvedčenie adolescentov o jedinečnosti ich zážitkov a prežívania a teda pocitu, že ich nikto nemôže pochopiť, nikto nemôže zažiť to, čo oni, a teda aj to, že negatívne následky či riziká, ktoré sa stali ostatným, sa ich netýkajú – lebo im sa to nemôže stať.

Ďalším dôvodom podporujúcim rizikové správanie je oslabenie autoregulácie správania počas adolescencie, skrz nerovnomerné dozrievanie mozgových centier, ktoré zodpovedajú za spracovanie emócií a centier pre riadenie správania. Aj keď majú adolescenti už dostatočnú kognitívnu kapacitu na identifikovanie teoretického rizika, ak sa ocitnú v reálne nebezpečnej situácii, pri rozhodovaní sa viac podliehajú emóciám. Finálne rozhodnutie je viac ovplyvnené snahou zapáčiť sa rovesníkom ako reálnym zhodnotením rizikovosti a potenciálnej nebezpečnosti situácie.

Schopnosť rozhodovania sa

Určitá miera rizikového správania, ako aj egocentrizmus a pocit jedinečnosti sú prirodzenými sprievodnými javmi dospievania, ktoré podporujú individualizáciu a budovanie nezávislosti. Keďže mladí ľudia ešte nemajú dostatočne vyvinuté centrá mozgu, ktoré kontrolujú a regulujú impulzívne správanie a v reálnych potenciálne rizikových situáciách stále podliehajú emóciám a vplyvu rovesníkov zameranie sa na samotné vzdelávanie o rizikách sociálnych online výziev nemusí byť samo o sebe dostatočné, keďže schopnosť rozhodovania sa ešte len vyvíja. Okrem práce s mladými ľuďmi sú potrebné opatrenia na samotných sociálnych sieťach, či už algoritmy, ktoré vyhľadávajú a blokujú nebezpečné online výzvy; postihovanie tých, ktorí takéto výzvy šíria, ale aj rozširovanie dostupnosti psychologickej podpory a pomoci pre mladých ľudí. V súvislosti s ochrannými faktormi, výsledky nášho prieskumu o online výzvach naznačujú, že čím viac mladí ľudia komunikujú o online výzvach s dospelými (rodičmi, učiteľmi,…), tým viac poznajú aj to, aké majú možnosti pomoci, ak by sa dostali do nejakých ťažkostí. Zároveň sme zistili, že mladí, ktorí viac komunikujú s dospelými a vo väčšej miere poznajú možnosti pomoci, zároveň viac zvažujú riziká, ktoré im môžu online výzvy priniesť. Čím väčšiu dôveru majú mladí ľudia k rodičom, a čím viac navzájom komunikovali, tým sa správali menej rizikovo/problémovo na sociálnych sieťach.

Online výzvy

Okrem toho, že rôzne výzvy sa skutočne môžu podieľať na fyzickom ublížení (si), niektoré môžu dieťa a mladého človeka extrémne znepokojiť. Sú to najmä tie, ktorých účelom je vštepiť človeku strach, vďaka ktorému bude potom donútený robiť veci, ktoré majú dlhodobý vplyv na jeho emocionalitu. Je dôležité mať racionálny názor a rozumieť tomu, že nie všetko, čo je online, má potenciál ublížiť. Masové sledovanie výzvy a interakcia v rámci nej môžu byť aj veľmi pozitívne, napríklad výzva „Ice Bucket Challenge“, ktorá bola zameraná na získanie finančných prostriedkov a zvýšenie povedomia o amyotrofnej laterálnej skleróze (ALS). Viac ako 28 miliónov ľudí zdieľalo, komentovalo, dávalo „like“ a príspevky súvisiace s Ice Bucket Challenge na Facebooku.

Je však dôležité si uvedomiť, že online výzvy majú často aj tienistú stránku. Škodlivé trendy a výzvy môžu deti a tínedžerov vystaviť nebezpečným alebo dokonca život ohrozujúcim situáciám. Preto je dôležité, aby rodičia a pedagógovia boli informovaní o najnovších výzvach a ich rizikách a pochopili, aké kroky podniknúť̌ na ich zmiernenie. V posledných rokoch sme zaznamenali mnohé výzvy, napríklad Blue Whale Challenge (Modrá velryba), Tide Pod Challenge, Ghost Pepper Challenge, Snorting Challenge, Salt and Ice Challenge, Blackout výzva, Trainsurfing a rôzne ďalšie.

FOMO

Medzi tie pozitívne patria napríklad už spomínaná Ice Bucket Challenge alebo Trashtag Challenge. „Fear of missing out” (skratka FOMO, Strach z premeškania niečoho) je charakteristickou emóciou, ktorá sa vyskytuje nielen u mladých. Virálne výzvy vo svojej podstate povzbudzujú deti a tínedžerov k tomu, aby skúmali a posúvali svoje hranice. Využívajú FOMO a tak sa živia prirodzenou túžbou dieťaťa pripojiť sa, prijímať a zdieľať skúsenosti so svojimi priateľmi a so širšou online komunitou. V nedávnej štúdii sa tiež zistilo, že FOMO je jednou z najväčších príčin nadmerne častého využívania sociálnych médií.

Atmosféra dôvery

Kľúčové je pravidelne sa s dieťaťom alebo tínedžerom rozprávať a sledovať ich online aktivity. Sami buďte čestní a otvorení a povzbuďte k tomu aj ich. Môžete tak získať oveľa jasnejší pohľad na to, ako Vaše dieťa komunikuje online a aké obavy má. Vytvorte atmosféru dôvery. Uistite sa, že cíti, že môže dôverovať Vám alebo inému dôveryhodnému dospelému, keď ide o čokoľvek, čo mohlo vidieť alebo zažili online, čo ho/ ju rozčuľuje a rozrušuje. Tak ako je to u väčšiny obáv v živote, platí to aj u online výziev. Mladí ľudia potrebujú mať slobodu a priestor na skúmanie (online) sveta a zakazovanie môže byť často kontraproduktívne. V rozhovore sa sústreďte najmä na fakty a ich porozumenie rizík s tým, že budete dbať̌ najmä na dôležitosť bezpečia a ich spokojnosť nielen online, ale aj offline. Začnite diskusiu o online výzvach, ktoré mohli zaujať Vaše dieťa, posúďte pravdepodobnosť ich participácie a vysvetlite im, aké dôležité je nezávisle myslieť a konať, ak sa do výzvy zapojiť chcú.