Kým prídu profesionálni záchranári, môžete prvou pomocou zachrániť život aj vy.

Záchranári hovoria, že prvú pomoc poskytnúť nevieme, alebo sa ju poskytnúť bojíme. Podľa štatistík dokáže účinne prvú pomoc poskytnúť šokujúco len päť percent Slovákov.

Tí, čo medzi nich nepatria, si mohli prvú pomoc vyskúšať na mestskom úrade. Pred klientskym centrom sa rozložili študentky ošetrovateľstva z Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva nitrianskej UKF, budúce zdravotné sestry Klaudia Maková, Jana Pinčeková a Frederika Stűmpelová. Pri stolíku ležala na zemi figurína, ktorá priam vyzývala aby sa pri nej návštevníci úradu pristavili.

„Prosím, vyskúšajte si resuscitáciu,“ vyzývali študentky okoloidúcich. Viacerí prešli bez povšimnutia, niektorí mávli rukou, alebo sa ospravedlňovali pre časovú tieseň.

„Medzi ľuďmi je dnes veľká ľahostajnosť, sama som z toho zhrozená. I mne sa to stalo, že na chodníku pri našej fakulte ležala žena a nikto jej nepomáhal,“ delí sa o vlastnú skúsenosť Klaudia Maková. „Išla som jej pomôcť a ľudia sa na mňa čudne pozerali. Zistila som, že išlo o diabetičku. Bez pomoci mohla zomrieť…“

Záchranári sa iba vzácne stretávajú s tým, že ľudia poskytnú zranenému prvú pomoc. Ruky im zväzuje nevedomosť, ale aj strach, že niečo urobia nesprávne. Pritom aj drobnosť môže zvrátiť osud. Aké pravidlá z prvej pomoci sú najdôležitejšie?

Neexistuje zaručený postup, ktorý by platil na všetky prípady. „Pri poskytnutí prvej pomoci treba byť pokojný a rozvážny, chrániť sám seba a volať o pomoc,“ tvrdí odborná garantka z katedry Ľuboslava Pavelová. „Iné kroky si vyžaduje bezvedomie, krvácanie či autonehoda. Najdôležitejšie je skontrolovať, či je postihnutý pri vedomí a či dýcha. Ak nie, okamžite mu treba dávať umelé dýchanie s masážou srdca. Ak sa krvný obeh a činnosť pľúc obnoví, uložíme ho do stabilizovanej polohy na boku,“ vysvetľuje.  

S motocyklistom po nehode, ktorý je pri vedomí, netreba hýbať. „Ak nedýcha a nebije mu srdce, musíte ním pohnúť a pustiť sa do oživovania. Inak by zomrel,“ radia študentky a ukazujú na figuríne, ako si nájsť na hrudi miesto, kde treba zatláčať. Tridsaťkrát zatlačiť a dvakrát vdýchnuť. Predtým zakloniť hlavu, zatlačiť nos a dvakrát vdýchnuť. Takto postupujeme kým človeku nenaskočí dych a srdce začne znovu biť. Jazyk sa nevyťahuje – to je mýtus! Na spriechodnenie stačí zaklonenie hlavy.

Čo robiť ak rana strieka? Nehľadajte škrtidlo! „Zatlačte rukou priamo na ranu. Ak krv z rany vyteká pomaly priložte čistú gázu a obviažte ranu,“ vysvetľujú študentky.

Ako si poradiť so zlomeninami? Ranu nikdy nečistite, zlomeninu nenaprávajte. Končatinu treba znehybniť, priložiť dve palice a zviazať trojrohými šatkami alebo vreckovkami.

Skutočnosť je mnohokrát taká, že do príchodu zdravotníkov poskytnú prizerajúci sa ľudia pomoc iba málokedy. Konečne si ľudia osvojili, že na popáleniny patrí iba studená voda. Popáleniny a obareniny nikdy nemastite. Okamžite chlaďte studenou vodou a prekryte čistou tkaninou.

„Mnohí ľudia by pri nehodách aj pomohli, ale zľaknú sa, že zle poskytnutou prvou pomocou zranenému ešte viac ublížia. Ak niekto ovláda základné úkony, alebo v rámci autoškoly absolvoval kurz prvej pomoci, nemôže ju poskytnúť nesprávne. V tom šoku možno neurobí všetko, čo treba, ale keď urobí aspoň niečo, určite nepochybí. Väčšina ľudí sa iba prizerá, pritom poskytnutie prvej pomoci je povinné zo zákona,“ konštatuje Ľuboslava Pavelová a spomína si na jeden z mnohých prípadov.

Smutne sa skončil prípad muža s otvoreným poranením, z ktorého krvácal. Nikomu z okolostojacich ani nenapadlo, že mu stačí pritisnúť dlaň na ranu! Keby to bol niekto urobil, nestratil by toľko krvi a podarilo by sa ho zachrániť. Nebyť strachu, až tretina postihnutých by zbytočne neumierala. Absolvovanie kurzu prvej pomoci by malo patriť k všeobecnému vzdelaniu.

Aktivita vyšla od katedry ošetrovateľstva. Ponúkli sa s praktickými ukážkami laickej prvej pomoci mestu. Spolupráca s mestom je na veľmi dobrej úrovni. Mnoho ráz stačí prekonať zábrany, či obyčajný ľudský strach. „Možnosť overiť si svoju schopnosť oživiť človeka si počas dopoludnia vyskúšalo vyše 30 ľudí,“ informovali Marcela Brezinová a Andrea Dirnbachová z odboru sociálnych služieb úradu. Možno im táto skúsenosť pomôže, aby sa nebáli v situáciách, keď bude naozaj treba pomáhať.

Text: Ľudmila Synaková

Foto: Roman Oravec

---