Tradícií a zvykov je na Veľkú noc mnoho a v každom regióne sa niečim odlišujú.

 

Ako slávili naši predkovia Veľkú noc a aké obyčaje sú s ňou spojené v regióne Nitra ?

S príchodom jari začínalo obdobie hospodárskych prác. V minulom storočí bolo zabezpečenie dobrej úrody nevyhnutné pre zdravie ľudí aj domácich zvierat, konala sa očista chotára od zlých síl, získanie náklonnosti zomretých predkov. Ľudia sa snažili dosiahnuť tieto ciele rôznymi spôsobmi. Okrem zelených prútov to boli vajíčka, ktoré symbolizovali plodnosť, ako aj oheň s vodou ako magicko-očistné prostriedky. Prívarky zo zeleniny mali upevniť zdravie a silu, obilniny vraj pozitívne vplývali na úrodu, bravčové mäso malo priniesť bohatstvo.

Kvetná nedeľa

K veľkonočným sviatkom nevyhnutne patrili zelené konáriky, bahniatka, maňušky, baburence, búziky, mládniky, na Kvetnú nedeľu svätil kňaz modlidbami, kadidlom a svätenou vodou. Ľudia si po príchode z kostola zastokli bahniatka za obrazy alebo drevenú hradu na povale, aby bol dom chránený pred bleskami.

Stromy a rastliny boli  v minulosti považované za sprostredkovateľov medzi dušami zomretých a živými ľuďmi. Preto sa na Kvetnú nedeľu osádzali na hroby vŕbové prúty, lebo v tomto období ľudia očakávali pomoc od svojich zomretých. V niektorých regiónoch sa na hroby nosili dokonca vajíčka, zriedkavejšie obradné veľkonočné jedlá.

Pokrmy konzumované na Kvetnú nedeľu mali magicko-ochrannú silu. Na obed bývali rôzne upravené cestoviny, posypané makom, aby na obilí rástli dlhé klasy s množstvom zrna.  Jedlá sa pripravovali len zo zeleniny, ktorá mala čím skôr kvitnúť. Nejedli kapustu, lebo lebo by vraj nemala hlávku, ale hneď by vyháňala do kvetu.

Ak bolo počas Kvetnej nedele pekné počasie, mala byť vydarená úroda. Na západnom Slovensku ženy zbierali v tento deň rosu a odkladali si ju na liečenie.

Zelený štvrtok

Umývať sa chodili ženy, muži aj mládež do potoka  na Zelený štvrtok.  Mládenci v tento deň umývali aj kone, aby boli zdravé a silné. Umývanie v tečúcej vode podnikali dievčence, lebo verili, že budú čerstvé ako lastovičky, nebudú mať pehy na tvári a vlasy im budú rásť rýchlejšie. Veľkonočnou vodou si mnohí vyplachovali ústa, aby ich neboleli zuby. Kto staval dom, zamuroval do základov fľaštičku s veľkonočnou vodou. Chlapcom na Zelený štvrtok strihali vlasy, aby ich mali hustejšie a aby im nešediveli.

Rozličné povery boli spojené s posledným zvonením zvonov na Zelený štvrtok. Na okolí Nitry gazdiná mala obísť dom so zväzkom kľúčov a silno nimi štrngať, aby zahnala hlodavce. V čase, keď nezvonili zvony, používali ľudia rôzne rapkáče, ktoré mali zahnať škodlivé sily z dediny. Na celom Slovensku sa v tento deň natierali dvere stajní kolomažou, ktorá mala zabrániť strigám, aby škodili dobytku.

Dobrú úrodu mala zabezpečiť príprava zeleninových jedál. Na Zelený štvrtok sa varili prívarky zo špenátu, šťaveľu, z lístkov mladej žihľavy, ktorá vraj ozdravovala krv. Zaujímavosťou je aj zvyk spájajúci sa s mravcami. Chlapci v tento podvečer chodili po dedine a vysypávali z vreca mravenisko a mravce, ktoré znamenali šťastie a hojnosť. V dome, ktorý obsypali mravcami, mohli dievčence rátať s mnohými nápadníkmi a zabezpečilo sa rozmnoženie hydiny a dobrá znáška vajec.

Veľký piatok

Podľa starších predstáv z okolia Nitry sa v noci na Zelený štvrtok schádzajú na krížnych cestách strigy zaodiate v bielych plachtách. Strigy vraj lámu mladé stromky, zo stajní berú hnoj, aby odobrali kravám mlieko. Ak človek spozná muža – strigôňa, musí mlčať, ak by ho prezradil, môže ho strigôň pripraviť o život či zmrzačiť. Ľudia predpokladali, že strigy ubližujú hlavne dobytku, preto natierali večer dvere stajní  kolomažou alebo cesnakom.

Na Veľký piatok gazdovia robili ovciam zárezy do uší, alebo vybíjali rôzne geometrické vzorce, aby si svoje ovce na jeseň spoznali. Verili, že v tento deň ovce menej cítia bolesť a rany sa rýchlejšie hoja.

Na Veľký piatok sa nič nesadilo ani nesialo, lebo v ten deň sa nemá so zemou hýbať. A viete ako bojovali ľudia z nášho regiónu proti krtincom? Verili, že ak na Veľký piatok zapichnú na roliach kosť zo šunky, zabránia vzniku krtincov. Na Ponitrí ľudia verili, že obilie ochránia pred hlodavcami tí gazdovia, ktorí pred východom slnka prídu nahí k potoku, naberú čo najkalnejšiu vodu a polejú ňou stodolu. Alebo stodolu obsypali mravcami.

Na Veľký piatok nesmel gazda piť vodu, lebo by bol v lete smädný, ani pálenku, vraj by ho mohol uštipnúť had.

Vydajachtivé dievky z okolia Nitry chodili v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok ku kaluži a ponárajúc sa do nej holou sedacou časťou tela odriekali:

Kaluža, kaluža,

Dajže mi ty muža.

Ak mi muža nedáš,

Na rok ma zas tu máš!

Biela sobota

V sobotu sa varili a piekli obradné jedlá. Gazdiné varili údené mäso, klobásy a huspeninu. Masť zo šunky odkladali na liečenie rán. Volom natierali šije, aby im ich jarmo neodrelo, ľudia si natierali nohy, aby im pri práci na poli nepopukali, mnohí verili, že ich masť ochráni pred hadím uštipnutím.

Vo viacerých oblastiach Slovenska piekli jahňa, neskôr sa v mestách objavuje zajac ako symbol Veľkej noci. Zajac bol vzhľadom na svoju plodnosť kultovým zvieraťom starogermánskej bohyne úrody Ostary. V južnej časti Slovenska dodnes pečú baránka, nie však z baraniny, ale z masy pripravenej z vajec, žemlí, klobásy v plechovej forme. Typickým veľkonočným koláčom Ponitria bol osúch. Keď gazdiná zamiesila cesto, neočistenými rukami pohladkala stromy, aby dobre zarodili. K najstarším veľkonočným jedlám patria na celom Slovensku vajíčka.

Vo veľkonočných obradoch mal významnú funkciu oheň. Na západnom Slovensku sa popolom posýpali priesady, najmä kapusta, aby ju nezničili húsenice. Popol odkladali aj na liečenia hrdla a uhlíky vkladali do krtincov.

Biela sobota bola považovaná za šťastný deň na sadenie a siatie.

Veľkonočná nedeľa

Na veľkonočnú nedeľu bolo zaužívané svätenie jedla v kostole. Z kostola sa každý ponáhľal domov, ak niekto cestou s jedlom spadol, chápal to ako predzvesť škody na poliach.

Stolovanie na veľkonočnú nedeľu bolo slávnostné. Stôl prikryli čistým bielym obrusom, chlieb na stole sa nesmel v ten deň odkladať. Na okolí Nitry dávali pod stôl slamu, aby narástlo pekné obilie. Prvým chodom bolo vajíčko, ktoré gazda rozdelil medzi prítomných, nasledovala zvyčajne hydina. Omrvinky zo stola si ľudia odkladali na liečenie, do siatin alebo sliepkam. Škrupiny z vajíčka mali ochrániť oziminu pred krupobitím.

Ženy a dievky pripravovali kraslice tak, že uvarili vajco spolu s cibuľovými šupkami či inými rastlinami. Rozšírená bola aj batiková technika pomocou vosku. Vajcia sa ozdobovali aj nalepovaním nastrihanej slamy alebo dužiny rastlín.

Veľkonočný pondelok

Na Ponitrí starší mládenci začali oblievať v nedeľu popoludní a končili nad ránom, pokračovali poobede na Veľkonočný pondelok. V každom dome prišli často s muzikou, všade na nich čakalo bohaté občerstvenie. Preto niet divu, že potrebovali dva dni, aby vlastnoručne vyhotovenými drevenými striekačkami pooblievali všetky dievčatá. Pondelok ráno a dopoludnie bolo vyhradené pre menších chlapcov, za odmenu dostali koláč, vajíčko a drobný peniaz.

Dnes sa už dievčatá neschovávajú pred polievačmi a šibačmi, vedrá vody a studený potok vymenili chlapci za symbolickú spŕšku vody a voňavku. No v niektorých oblastiach Slovenska sa možno prepočítajú, staré zvyky sa v niektorých oblastiach zachovali dodnes.

 

Timea Galová

Zdroj: Emília Horváthová: Rok vo zvykoch nášho ľudu, 1986.

Foto: ilustračné   

---