Je málo takých momentov, kedy cítime, že musíme niečo urobiť. Tak tomu bolo, keď odišiel „Gary“ Sládečka, nitriansky jazzman, alebo vynikajúci lingvista Dr. Dušan Užák z UKF. Napísali sme o nich pár riadkov, aby ľudia vedeli. Teraz myslím, že nadišiel čas kratúčko napísať o neúnavnom návštevníkovi našich mestských podujatí, prenechať tak priestor vyhradený pre článok o Starom meste Človeku. Hovorím o Jurajovi Bártovi. S jeho neodmysliteľným ruksakom a typickou pomalou chôdzou. V okuliaroch s hrubým rámom. Stretávali sme sa na Predmostí, pod Hradom v NISYS-e, na úrade. Ešte v januári nám adresoval sedem stranový, rukou písaný list, v ktorom rozoberal rekonštrukciu Univerzitného mostu, dopravu na Kmeťkovej, na „kruhovom objazde“ pod Zoborom, atď. Celé roky nám pravidelne a neúnavne dával podnety na výbor Staré mesto, diskutoval, zaujímal sa, argumentoval. Vedel sa aj rozohniť, ale nikdy nebol hrubý, mal dobrú výchovu. Stará škola. Nebol iba „účelovým“ kritikom, ale predstieral svoje návrhy riešení. Mnohé z nich boli veľmi rozumné. Sme dlžní sa o ňom zmieniť bližšie.
Juraj Bárta (narodený v roku 1958 v Nitre) bol najstarším synom archeológa Dr. Juraja Bártu a lingvistky Dr. Etely Bártovej. Mal brata Branislava a sestru Janku. Základnú školu vychodil na Číneši v rokoch 1964-73. V roku 1977 zmaturoval na Strednej poľnohospodárskej škole v Nitre na Šindolke. Od roku 1978 pracoval ako meteorologický pozorovateľ v Ústave závlahového hospodárstva v Moste pri Bratislave. V roku 1990 ho zrazilo auto a po ťažkom úraze zostal čiastočne invalidný. Pracoval už len príležitostne pre Diecéznu charitu v Nitre. Bol veriaci a rád navštevoval najmä chrám sv. Petra a Pavla u františkánov pod hradom.
Rodičia formovali jeho vzťah najmä k histórii. Bol na nich hrdí, veď sa zaslúžili o znovuobjavenie Moravianskej Venuše a o jej navrátenie na Slovensko roku 1967. Juraj Bárta bol múdry človek, vynikal encyklopedickými vedomosťami a dobrou pamäťou. Od strednej školy sa angažoval v Slovenskom zväze astronómov amatérov. Od svojich 10 rokov sa aktívne venoval skautingu, najmä histórii skautského hnutia na Slovensku, ale vychovával aj mladých skautov. Pravidelne sa zúčastňoval roznášania Betlehemského svetla v Nitre a okolí. I napriek svojim zdravotným hendikepom obetavo pomáhal starším ľuďom vo svojom okolí. Celý život prežil v Nitre na Predmostí. Odišiel nečakane 27. februára 2017 vo veku nedožitých 59 rokov. Na poslednej ceste na mestskom cintoríne bolo množstvo mladých ľudí, skautov, ktorí sa prišli s Džordžom rozlúčiť. Aj nám bude v Starom meste určite chýbať.
Ďakujem za poskytnutie fotografie a životopisných údajov pánovi Branislavovi Bártovi.
Ján Vančo, poslanec MZ
Vytvorené: 14. 3. 2017