V tretej časti seriálu sme sa zhovárali s dvoma seniorkami.

 

V tejto rubrike vám postupne predstavíme niekoľko skupín obyvateľov mesta, ktorých často prehliadame. Zaslúžia si pritom nielen našu pozornosť, ale aj mimoriadnu empatiu a ohľaduplnosť. Nevidiacim, seniorom, hendikepovaným aj nepočujúcim z Nitry sme položili päť otázok.

1. Ako sa vám žije v Nitre?

2. S akými bariérami sa najčastejšie stretávate?

3. Ako vnímate ľudí v Nitre? Čo by ste im odkázali?

4. Aké návrhy by ste mali na zlepšenie prístupnosti Nitry?

5. Aké je motto, ktorým sa v živote riadite?

 

V tretej časti seriálu sme sa zhovárali s dvoma seniorkami, Dagmar Pleškovou a Martou Miklúšovou.

1. DP: Žije sa nám tu celkom dobre, až na to, že niekedy nám trvá aj 30 minút, kým autobusom prejdeme cez celé mesto. V Nitre bývajú veľké zápchy. Na druhej strane sme radi, že sa tu konajú rôzne podujatia, na ktoré radi chodíme, máme napríklad radi hudbu a rôzne hudobné vystúpenia.

MM: Či je to MHD alebo kultúra, nemám výhrady. Myslím, že s kultúrou to máte fajn, asi je to dané tým, že tu je veľa mladých ľudí. Možno by to chcelo viac podujatí v mestskom parku, ten je na môj vkus dosť nevyužitý, pritom je to krásny priestor. Starší človek príde, pozrie si nejaké vystúpenie a pookreje pritom. Mesto by tiež mohlo zohľadniť vstupné pre seniorov na rôzne podujatia prípadne aj do športovísk či kultúrnych zariadení, ktoré sú mestské.

2. MM: Sú to hlavne križovatky a chodníky, ktoré sú rozbité. Ale aj iné veci, napríklad čo z toho, že máme kúpalisko, keď voda v ňom je studená.

DP: Problémom sú chodníky, hlavne pre seniorov s barlami. Videla som jednu pani, čo spadla, pomáhali sme jej postaviť sa. Spadla práve na uvoľnených kockách na pešej zóne. Seniorom tam hrozia iné následky ako mladému človeku.

3. MM: Šoféri v mestskej doprave idú takmer až na chodník, aby ste mohli pohodlne nastúpiť. Vojdete do autobusu a niekto sa potom nie je ochotný zdvihnúť z miesta, aby vám ho uvoľnil. To je smutné. Starší ľudia mali ťažký život, zažili inú dobu, v ktorej bolo viac úcty. Na druhej strane, aj tí starší si niekedy myslia, že všetko môžu, niekedy sú potom zbytočne upišťaní a riešia aj nepodstatné maličkosti. Upišťanci sú aj preto, že už nemajú možnosť zapadnúť do toho technologického tempa a potom sa cítia izolovaní. Je však aj skupina dôchodcov, ktorá je vďačná aj za maličkosti.

DP: Seniorom by som odkázala, aby si dávali vždy pozor pri chôdzi, hlavne keď idú s paličkami.

4. MM: Stačilo by napríklad niektoré informácie podať jednoduchšie, nie tak zložito, ale v ‚ľudštine‘, aby im aj starší človek porozumel a nemal zbytočné stresy. Lebo inak sú potom starší ľudia ochudobnení o mnohé informácie, nevedia si to napríklad prečítať na internete, tak sa k nim častokrát tá informácia ani nedostane.

5. DP: Ži a nechaj žiť.

MM: Od dvadsiatich rokov som polosirota, tak moje životné krédo je: Ja musím. A je to tak: ráno vstanem a keď nevládzem, tak si poviem, že musím – pretože naozaj musím, musím urobiť toto, musím urobiť tamto. Takže všetko sa dá, keď chcete. Pokiaľ si ale ráno poviete – ježiši, ja nevládzem, no tak nevládzete.

 

Tomáš Holúbek

foto: Roman Oravec

---