Peter Humay: Neriešená šikana môže prerásť do obrovských rozmerov

30. január 2024

#Sociálne

#Sociálno-patologické javy

V rámci pravidelnej rubriky Nás sa to ne(do)týka?! vám prinášame rozhovor s Petrom Humayom, učiteľom ZŠ Nábrežie mládeže v Nitre, na tému šikana.

Čo všetko môžeme považovať za šikanu?

Pod šikanou rozumieme zámerné a opakované ubližovanie, obťažovanie, ponižovanie, prenasledovanie alebo manipulovanie jedného žiaka iným alebo skupinou žiakov s jednoznačne zlým úmyslom. V prípade šikany v kyber priestore (zneužitie informačných technológií cez sociálne siete, FB, Instagram, TikTok a iné internetové platformy) už neposudzujeme, či išlo o opakovanú aktivitu, nakoľko sa na žiaka útočilo pred zrakom veľkej skupiny pozorovateľov. Už prvé obťažovanie alebo znevažovanie na nete sa pokladá za tvrdú šikanu a tak k nej aj musíme pristupovať. Pri posudzovaní sa vždy pohybujeme na veľmi tenkom lade, lebo rozdiel medzi bežnou nevhodnou interakciou medzi deťmi, kedy si vymedzujú svoje teritórium v rámci sociálnej skupiny (patrí to k prirodzeným komunikačným situáciám v detských kolektívoch) a šikanou, je často nepatrný. Tu nastupuje skúsenosť a profesionalita učiteľov, školských psychológov a výchovných poradcov na škole, aby situáciu správne vyhodnotili.

Aký vplyv môže mať šikana na vnútorné prežívanie dieťaťa?

Včas odhalená a dobre riešená šikana nemusí mať výrazne zlé následky pre vnútorné prežívanie detí. Dobrým prístupom školy vieme predísť úzkostiam, strachom a veľkým traumám na celý život. Najhoršie je, ak po nahlásení šikany triedny učiteľ, alebo škola ako taká, vec bagatelizuje, nekoná a zametie ju pod koberec. V takomto prípade môže byť reakcia dieťaťa nevypočítateľná, môže vyústiť aj do skratovej reakcie, prípadne byť poznačená myšlienkami na smrť alebo protiútok. Mementom nám musia byť fakty z výskumu Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch – Prežívanie a správanie detí a mládeže na Slovensku za rok 2022, kde sa ukázalo, že len 3 % detí (9 – 17 rokov) by sa zdôverilo učiteľovi, 42 % by sa zverilo rovesníkovi a 29 % šikanovaných detí by sa nedokázalo zdôveriť nikomu. Nevrhá to veľmi dobré svetlo na kvalitu vzťahov medzi školou a rodinou na Slovensku. Po skúsenostiach z obdobia korony je načase vytvárať rovnováhu medzi formovaním vzťahov v triednych komunitách a napĺňaním akademických cieľov škôl. Výchovná funkcia školy musí byť v súčasnosti prioritou.

Aký vplyv môže mať šikana na správanie dieťaťa – aké zmeny môžu nastať v správaní dieťaťa?

Šikanované dieťa často spoznáme práve vďaka zmene správania. Empatický a všímavý učiteľ si všimne aj tie najmenšie zmeny. Obeť šikany je utiahnutejšia, pôsobí neisto až úzkostne, vyhýba sa kontaktu so spolužiakmi, prestávky trávi osamotene alebo pričasto vyhľadáva prítomnosť učiteľa. Obete šikany sa často vyhýbajú škole, narastie im počet hodín neprítomnosti pre rôzne dôvody, vyhľadávajú bezpečnú cestu domov až potom, keď už všetci ostatní odišli. Pozorný rodič si môže všimnúť, že jeho dieťa stratilo kontakt s kamarátmi, prestalo doma hovoriť o škole, často sa sťažuje na bolesti brucha, hlavy, mierne zvýšenú teplotu, vyhľadáva dôvody neísť do školy. Niektoré deti si v krátkom čase výrazne zhoršia prospech, nedokážu sa sústrediť na učenie, často im miznú veci aj drobné peniaze. Stretávame sa aj s nezvyčajným, depresívnym a ustráchaným správaním, ťažším večerným zaspávaním, nechutenstvom. Vtedy je namieste vyhľadať pomoc triedneho učiteľa alebo navštíviť detského lekára

Čo môže urobiť dieťa, ak sa cíti šikanované?

Najlepšie, čo môže dieťa urobiť, je zdôveriť sa. Vždy je po ruke niekto, komu dôveruje, súrodenec, kamarát, rodič, učiteľ. Ak v rodine fungujú zdravé vzťahy, dieťa veľmi pravdepodobne nájde odvahu a zverí sa so svojimi pocitmi a prežívaním. Najhoršie je v sebe živiť pochybnosti, nebodaj mať pocity vlastnej viny. Deti často hľadajú chybu v sebe a nahovárajú si, že dali podnet na agresívne správanie voči nim.

Čo môže urobiť rodič, ak má pocit, že jeho dieťa je šikanované?

Navštíviť svojho triedneho učiteľa a zdôveriť sa. Ak vzťah dôvery medzi rodičom a učiteľom nie je dobrý, vždy sa v učiteľskom kolektíve nájde niekto, na koho sa cez EDUPAGE alebo osobne môže rodič obrátiť a požiadať ho o pomoc pri riešení šikany. V posledných rokoch máme na školách podporné tímy, ktoré vedia podať rodičom pomocnú ruku.

Ako by sa mal zachovať rodič, ktorý zistí, že jeho dieťa šikanuje?

Zrelý, v hodnotách uprataný rodič, by mal spozornieť, porozprávať sa so svojim dieťaťom, následne navštíviť triedneho učiteľa, priznať farbu a oznámiť mu svoje zistenia. Stretol som sa vo svojej praxi aj s takýmito uvedomelými rodičmi. Vedeli, že ich dieťa potrebuje životnú lekciu aj s následkami ešte v tomto detskom veku, aby sa v budúcnosti nič podobné neopakovalo. Žiaľ rodičov, čo agresívne správanie svojich detí zatĺkajú, je o čosi viac.

Ako by mala postupovať škola, ak má informáciu, že dochádza k šikanovaniu?

Ak dieťa alebo jemu blízki ľudia nájdu odvahu a oznámia učiteľovi, že sa v triede niečo deje, je veľká šanca, že sa šikana dôkladne prešetrí, zdokumentuje a následne vyrieši podľa osvedčeného spôsobu. Keď nájdu rodičia a obete podporu u triedneho učiteľa, šikana sa môže stopnúť hneď na začiatku, (vtedy keď ide o počiatočné štádiá šikany – výsmech, vylúčenie, ohováranie, bitky, facky, strkanie, t. j. zjavné psychické a fyzické útoky) a všetci zúčastnení dostanú možnosť sa „preliečiť“. Pomoc ponúkame obeti, agresorom, celej triede, využívame pritom podporný tím na škole tvorený učiteľmi, školským psychológom, vedením školy, v prípade potreby využijeme aj krízovú intervenciu zvonka.

Aké dôsledky môže mať neriešená šikana (na obeť, na agresora, možno na celý kolektív…)?

Neriešená šikana môže prerásť do obrovských rozmerov. Stane sa bežným komunikačným štandardom, vzniknú hniezda šikany v jednotlivých triedach a šikana sa stane tolerovanou normou v školskom prostredí. Vtedy už zvyčajne nastupujú médiá, policajný zbor, intervenčné krízové tímy, školská inšpekcia a trestné oznámenia. Medializované prípady by mali byť zdvihnutým prstom pre každého riaditeľa, aby na každej škole bola normou nulová tolerancia šikane.

V čom sú z vášho pohľadu najväčšie zlyhania v danej oblasti? Čo je potrebné zmeniť?

Možné zlyhania vnímam ako obavu priznať si, že šikana sa môže udiať všade, aj v mojej triede, aj na mojej škole. Život v sebaklame, že nám sa to nemôže stať. Môže sa to stať každému. Je veľmi dôležité budovať zdravé rešpektujúce vzťahy medzi žiakmi, rodičmi a učiteľmi, otvorene sa rozprávať o všetkých témach, o prežívaní, pocitoch, obavách i strachoch. To je pomalá, ale fungujúca cesta k rešpektujúcej komunikácii, dôvere, úcte a skutočnej prevencii sociálno-patologických javov na školách.