Už v prvej vlne pandémie tri kamarátky nezaháľali. Počas lockdownu, kedy boli klienti v Zariadení pre seniorov Zobor izolovaní, šili návleky.

Trojica kamarátok zo Zariadenia pre seniorov Zobor nesedí so založenými rukami a nečaká na to, kto im čo prinesie. Hoci všetky majú po osemdesiatke a jednu z nich delí od deväťdesiatky iba rok, prsty ich neustále svrbia. Dennodenne hútajú, ako zamestnať ruky, aby vzniklo čosi lahodiace oku, prípadne aj dačo praktické.

Jozefína Jelenková (89), Alžbeta Andrášiková (85) a Emília Petergáčová (84) už niekoľko rokov tvoria nerozlučnú trojku. Svojou tvorivosťou už niekoľkokrát skrášlili priestory spoločného domova. Ani v čase, kedy bolo zariadenie pre pandémiu Covidu na jar 2020 v izolácii, sa nepoddávali chmúrnym myšlienkam. Namiesto toho sedeli v tvorivej dielni a pre ostatných klientov šili väčšie množstvo návlekov.

Teraz sa zapodievajú vianočnou výzdobou pre každé oddelenie zariadenia. A začiatkom jesene skrášlili Zariadenie pre seniorov Zobor mladou dvojicou v tradičných krojoch.

Dvojicu figúrok vyrábali osemdesiatničky dva mesiace úplne od piky. Aby mohli začať pracovať na krojoch, museli si najskôr vystružlikať samotné postavičky. Pani Jojka, ktorá má najkrehkejšie ruky, vypočítala proporcie a jej kamarátky potom párik vyrezávali a vypiľovali.

Materiál na kroje im pomáhali zháňať ostatní obyvatelia zariadenia, aj personál.

„Dostali sme unikátny, nádherný čepiec, takže sme vedeli, že to bude vydatá žena. Ten určoval, ako bude vyzerať celý kroj,“ hovorí Jozefína Jelenková. Ženy priznávajú, že pracovali len s tým, čo mali. „Urobili sme taký kroj, že je slovenský, no kto sa vyzná v krojoch, zistí, že čepiec je možno z Terchovej, ale lajblík sa tam možno nosil inakší,“ vysvetľujú. Autorky by svoje kroje tipovali na stredné Slovensko, no nevzťahujú ich na žiaden konkrétny región.

Seniorky by si na čepiec netrúfli, boli preto radi, že im ho podarovali. Aj bez neho boli časti kroja, ktoré pri šití dali riadne zabrať, hlavne obuv a zúbky okolo vreciek na mladíkových nohaviciach.

Krojované bábiky spravili zručné ženy tak, aby sa kroje dali z figurín kedykoľvek vyzliecť. „Keď sa to zoderie, niekto po nás im možno urobí lepšie kroje.“

Postavičky umiestnili do improvizovanej ľudovej izby, v ktorej výstava poukazovala na slovenské tradície.

„Sú to aktívne seniorky, ktoré stále niečo tvoria a tým prispievajú ku kráse a zlepšeniu nášho zariadenia. Každý rok si zvyšujú latku, ich diela sú prepracovanejšie a náročnejšie,“ zhodnotila Libuša Mušáková, riaditeľka Správy zariadení sociálnych služieb v Nitre.

Tomáš Holúbek
foto: Tomáš Holúbek