V odpadkoch sa hrabali desiatky študentov. Robili to preto, aby samospráva vedela, kde sú ešte medzery v triedení.

Upršaná jar na chvíľu ustúpi jarnému slnku. Pod jeho lúčmi sa potia štyri desiatky mladých študentov vyobliekaných do bielych kombinéz. Stoja pri dvoch tonových hŕbach odpadkov a ohŕňajú nosmi ukrytými pod respirátormi.

„Je vám zle?“ spýta sa vysokoškolská pedagogička mladej študentky eko odboru. „Nie, ale napína ma. A poriadne,“ odvetí dievča. Napínanie potlačí, hoci vie, že do pár minút sa jej jemné ženské ruky budú hrabať v smradľavých odpadkoch vyzbieraných z desiatok domácností. Ona aj jej spolužiaci sa hotujú prekonať samých seba. Lákadlom im sú bonusové body na skúške, ktoré sa môžu hodiť.

Prirodzený odpor prekonávajú vzájomným podpichovaním. „Obedoval si? Ak nie, mám tu rožok. Asi tak päťdesiatdňový, ale keď si hladný, neriešiš.“

„Poďte, pijemeee!“ zahuláka ďalší, v rukách štyri prázdne fľaše od alkoholu a póza ako v piatok po polnoci.

„Už si si vyskladala šatník?“ spýtala sa ďalšia študentka kamarátky, držiac jej pod nosom pokrčené, použité a nevábne vyzerajúce odevy.

„Vyberajte z tých kôp len to, čo viete, kam patrí,“ rázne zarazila ich dobiedzanie učiteľka. Pod pestrofarebnými nádobami ležia lístky s označením: papier, iné kovy, kuchynský bioodpad, záhradný bioodpad, nápojové kartóny, nápojové plechovky, PET fľaše, sklo. Štyridsať spolužiakov so smeťami v rukách sa rozhoduje, čo kam vložiť.

V škole si o odpadoch v teoretickej rovine dávno hovorili, prax je ale vždy názornejšia, učí aj zmyslami.

„Chceme zistiť, koľko je v zmesovom komunálnom odpade takých odpadkov, ktoré by mali byť vytriedené. Na základe toho mesto Nitra spraví sériu opatrení a pripraví informačnú kampaň na zvýšenie povedomia o recyklácii odpadu,“ vysvetľuje Martin Pavelka, referent pre odpadové hospodárstvo z nitrianskej radnice dôvod, prečo študenti triedili dve a pol tony odpadkov.

Načo sú mestu tieto údaje? Pretože platí rovnica, že čím menej sa vytriedi, tým viac odpadu musí mesto vyvážať na skládku a tým viac za skládkovanie zaplatí.

„Na skládke to nebudú týždne ani roky, kým sa odpad rozloží. Potrvá to desiatky, stovky, možno až tisícky rokov, v prípade skla určite. Potom skládku len prekryjeme zeleňou a tvárime sa, že tu nikdy nebola, lebo ako sa hovorí – čo oko nevidí, to srdce nebolí,“ upozornila Zuzana Pucherová, pedagogička z nitrianskej katedry ekológie a environmentalistiky. Aj jej študenti boli medzi tými, čo analyzovali odpad. Podľa Pucherovej mali študenti „jedinečnú možnosť vidieť, ako spoločensky zodpovední Nitrania neplnia svoju úlohu tak, ako by mali“ a tiež „čo všetko sú ľudia schopní hodiť do zmesového komunálneho odpadu a poslať na skládku“. Upozornila, že uloženie odpadu na skládku sa premietne do poplatkov, ktoré potom platia aj tí, čo odpady separujú poctivo.

Prvá takáto analýza v Nitre ukázala, že najväčší podiel odpadkov, ktoré mohli byť vyseparované z rodinných domov, tvoril záhradný bio odpad (16 %). Po ňom nasledovali plasty, textil a kuchynský bioodpad. Všetky tri zložky odpadu boli zhodne zastúpené štyrmi percentami.

„Víťaz“ rebríčka v kategórii rodinné domy prekvapuje aj preto, že všetky domácnosti majú k dispozícii 120-litrovú nádobu na bio odpad, ktorú NKS vyvážajú raz za dva týždne.

Pri analýze odpadu z bytoviek sa zistilo, že najväčší podiel nevytriedeného odpadu tvorí textil, po ktorom nasledujú plasty. Obe komodity dosiahli šesťpercentný podiel. Kuchynský bioodpad tvoril štyri percentá.

„Získané dáta považujem za veľmi užitočné. Mesto ich použije na nastavenie si cieľov v odpadovom hospodárstve do budúcich rokov. Správnymi opatreniami dokážeme znížiť negatívny dopad netriedenia na životné prostredie, na ekonomiku mesta a v konečnom dôsledku aj na peňaženky všetkých občanov,“ povedal primátor Nitry Marek Hattas.

Konkrétne opatrenia navrhnú odborníci na odpadové hospodárstvo. Môžu nimi byť napríklad pridanie nádob na separovaný odpad alebo zmena frekvencie jeho vývozu.

Tomáš Holúbek
foto: Roman Oravec

---