Rozhovor s Mariánom Tesákom, projektovým manažérom kandidatúry Nitry na titul Európske hlavné mesto kultúry 2026.

Spolu so svojím tímom pracoval na prihláške takmer rok a úspešne sa mu podarilo dostať naše mesto do finálového kola tejto súťaže.

Čo prvé vám napadlo, keď ste sa dozvedel výsledky?

Mal som v hlave úplný mišmaš. Od obrovskej radosti a hrdosti na celý tím a všetkých, čo na projekte spolupracovali, cez sklamanie, že postup musíme oslavovať cez videohovor a nie osobne, až po mierny panický záchvat z toho, akých šialene náročných deväť mesiacov nás čaká. Ale ten sa veľmi rýchlo zmenil na nadšenie a hneď v nedeľu po oznámení výsledkov sme sa začali s tímom rozprávať o ďalších krokoch.

Aká je vaša motivácia pracovať na tomto projekte? Predsa len, ide o projekt, ktorý bolo treba vybudovať od úplných základov.

Slovo kultúra v názve projektu treba brať v čo najširšom kontexte. EHMK nie je len celoročný festival kultúrnych podujatí naprieč rokom 2026. Je to transformatívny proces, ktorý môže Nitru posunúť kilometrovými krokmi dopredu. Ide o tvorbu stoviek pracovných miest, obrovský nárast turizmu, revitalizáciu infraštruktúry a verejných priestranstiev, rozvoj medzinárodných partnerstiev, zlepšenie imidžu mesta, aktivizácia širokej verejnosti, zapájanie marginalizovaných skupín, sieťovanie kultúrnych aktérov… a takto by som vedel pokračovať snáď hodinu. A kvôli predstave takejto Nitry to všetci chceme robiť

Aké sú reakcie vášho okolia na kandidatúru Nitry? Vníma tím podporu od ľudí v meste?

V mojom okolí pozitívne, ale samozrejme, vnímam aj negatívne reakcie. A nečudujem sa im. Nitra má veľmi veľa problémov, a aj my v projekte kandidatúry na ne poukazujeme. Chápem aj tých, ktorí sa pýtajú, či mesto nemá iné problémy ako kultúru. To je však len uhol pohľadu. Na mesto sa totiž treba pozerať ako na organizmus, kde aj na prvý pohľad nesúvisiace veci spolu súvisia. Načrtnem príklad, ktorý môže znieť absurdne, ale funguje: Doprava. Problém, pre ktorý sa veľa Nitrančanov trhá zo spánku. Mesto jednoducho nebolo stavané na také množstvo áut, aké v ňom v súčasnosti sú. Parkoviská na Klokočine či ulice Starého mesta už nenafúknete. Preťaženosť dopravného systému však nemá jedno rýchle riešenie, treba k nemu pristupovať systematicky, kombináciou parkovacej politiky, siete záchytných parkovísk, alternatívnych druhov dopravy, kvalitnej MHD… Na implementáciu takýchto a podobných riešení však treba veľa kvalitných a motivovaných ľudí s dobrým vzdelaním a skúsenosťami, ktorí vedia potiahnuť aj tých okolo seba, a ktorí majú k svojmu mestu vzťah. No takých nestačí len zaplatiť. Takíto ľudia väčšinou chcú žiť v meste, ktoré je živé, aktívne a vnímavé. A Nitra taká momentálne nie je. Práve EHMK ju vie v tomto smere výrazne posunúť. Nechcem povedať, že v Nitre kvalitní ľudia nie sú. Sú a poznám ich veľa. Mohlo by ich však byť oveľa viac. Sám to silno vnímam, keďže z môjho maturitného ročníka na gympli odišlo z Nitry 90% mojich spolužiakov – do Bratislavy a alebo do zahraničia. Nitra im chýba, no tam, kde sú, majú lepšie podmienky na život, takže vrátiť sa im veľmi nechce.

Nitra sa už raz uchádzala o tento titul, v roku 2013. Vy ste boli vtedy stredoškolák. Registrovali ste vtedy túto kandidatúru?

Ani veľmi nie, kandidatúra na EHMK 2013 sa chystala myslím v rokoch 2007-2008. V tom čase som akurát nastupoval na strednú, takže som mal hlavu niekde inde.

Ste rodákom z Nitry. Ako vnímate vývin kultúry v našom meste? Ide to správnym smerom?

Vnímam, že kultúrny život sa v Nitre posúva vpred. Nitra má už teraz čo ponúknuť, máme naozaj silnú divadelnú scénu, progresívnu galériu, niekoľko silných hráčov na nezávislej scéne, nádherný mestský park, stále častejšie ožíva Horné mesto a Hrad. A verím, že vďaka novej stratégii rozvoja kultúry, na ktorej pracovali aj členovia tímu Nitra 2026, sa posunie ešte ďalej. No, napríklad ja som z Klokočiny a mám ju veľmi rád, stále žijú moji rodičia aj sestra s rodinou. A práve pohľadom napríklad chalana z paneláku z okraja sídliska sa dá hodnotiť kultúra v celom meste. Kam som chodil na koncerty, keď som mal 15? Do mesta. Do kina? Do mesta. Do parku? Do mesta. Doma som len spal, čítal knižky a sedel za počítačom. Presne tak, ako sa dá spoločnosť hodnotiť podľa toho, ako sa správa k svojim najzraniteľnejším, aj mesto sa dá hodnotiť podľa toho, ako sa žije na jeho okraji. A práve tam má Nitra veľké rezervy. Preto sa napríklad veľmi teším z letných premietaní v amfiteátri na Dieloch či susedských aktivít na Chrenovej a Klokočine.

Častokrát sa stretávam s reakciou, že v Nitre máme predsa dosť kultúry – galéria, múzeum, dve divadlá. A pritom máme tri divadlá. O čom to, podľa vás, vypovedá?

Hovorí to o tom, že vo väčšinovom uvažovaní platí rovnica kultúra = umenie. No to tak nie je. Kultúra je to, akí sme ako spoločnosť. Ako sa správame jeden k druhému, k svojmu okoliu. Ako vieme počúvať, vnímať a konať. Je storočná mestská tržnica v centre mesta s fasádou prekrytou lacnými reklamami dosť kultúrna? Je dosť kultúrny unikátny komplex kasární z 19. storočia prerastený burinou? Alebo hlavná pošta, na ktorú sa nedostane nikto s pohybovými problémami? Podľa mňa nie.

Čo vy, sám za seba, očakávate od mesta, ktoré nesie titul Európske hlavné mesto kultúry?

Mesto, ktoré je platformou pre všetkých jeho obyvateľov, aby sa podieľali na tom, aké je. Do finále súťaže sme postúpili spolu s Trenčínom a Žilinou. Čakal ste tieto mestá a v čom má Nitra náskok? Úprimne, čakal. Poznám viacero ľudí, ktorí kandidatúry Trenčína a Žiliny chystajú. Šéfom oboch tímov – Lucii Dubačovej z Trenčína a Chrisovi Potironovi zo Žiliny – som volal ešte v ten deň, keď sme postúpili. Neviem, či máme náskok, myslím, že teraz sme všetci skočili na rovnakú štartovaciu čiaru.

Kandidatúru čaká náročný polrok, kedy váš tím bude musieť prepracovať prihlášku na základe pripomienok poroty. Čo vás najbližší polrok čaká?

V prvom rade musíme celý proces kandidatúry viac “zoficiálniť”, na projekte pracoval tím ľudí po večeroch a víkendoch vo svojom voľnom čase popri zamestnaniach – takmer alebo úplne zadarmo. Titul však takýmto spôsobom určite nevyhráme. Musíme začať pracovať systematickejšie, viac komunikovať, no aj viac počúvať. Musíme viac do procesu zapájať lokálnych kultúrnych aktérov, ale aj obyvateľov Nitry, užšie spolupracovať s regiónom. A prehĺbiť európsky rozmer našej prihlášky.

Žijete a pracujete v Bratislave. Ak bude naša kandidatúra úspešná, vidíte sa najbližšie roky aktívne v Nitre?

Už pár rokov delím svoj čas medzi Nitru a Bratislavu čoraz viac, najmä v lete, kedy v Nitre chystáme festival. A či by som ostal v Nitre, ak by sa stala EHMK? Veď ja často neviem, čo bude o hodinu! Ale teraz vážne. Momentálne nastavujeme systém tak, že ak by sme titul získali, hneď vzápätí sa v organizácii Nitra 2026 otvoria transparentným výberovým konaním všetky vedúce pozície. A už keby sme to vyhrali, asi by som sa do takéhoto výberka prihlásil.

Tri dôvody, prečo by mala Nitra získať titul Európske hlavné mesto kultúry.

Ľudia. Ľudia. Ľudia. Ale moji kolegovia v Trenčíne aj v Žiline by odpovedali určite rovnako.

Rozhovor bol publikovaný v Radničných novinách 2/21, ročník 3.

Text: Lenka Mareková
Foto: Archív Marián Tesák