Prečítajte si rozhovor s vedúcim odboru životného prostredia Štefanom Lančaričom.

 

Do údržby zelene ide najviac peňazí v histórii mesta. Na poslednom mestskom zastupiteľstve poslanci schválili balík peňazí na projekciu. Na čo poslúžia finančné prostriedky a aké ďalšie plány má mesto, sme sa rozprávali so Štefanom Lančaričom, vedúcim odboru životného prostredia.

Aké projekty plánujete zo schválených finančných prostriedkov?

To, čo nás na odbore potešilo je, že máme prostriedky na naozaj rozvojové projekty. Jednou kapitolou je rekonštrukcia mestských fontán, v rámci ktorej predpokladáme vyprojektovanie a obnovu vybraných fontán.

Ktoré fontány to budú?

Zatiaľ pracovne hovoríme o piatich. Máme predstavu, že by to bola fontána pred krajským súdom, neďaleko mestského úradu, pri kúpalisku, pred obchodným domom Sandokan a pred PKO.

Téma mestských fontán bola dlhodobo odkladaná.

Áno, táto téma trošku spala. Evidujú sa a vie sa, že sú v zlom stave, aj že sú niektoré nefunkčné, ale nikdy nebola vyčlenená reálna kapitola na to, aby sme sa projekčne pripravili na ich rekonštrukciu.

Peniaze budú teda použité na projektovú dokumentáciu?

Áno. Cieľom bude, aby sme mali pripravený projekt, ktorý bude možné podať na financovanie prostredníctvom eurofondov alebo hľadať vlastné zdroje a postupne alebo naraz tieto fontány obnoviť. Našou predstavou je obnova technológie, vizuálneho architektonického stvárnenia a aj úprava okolia fontán. Nechceme skončiť len fontánou, ale v rámci projektu sa bude riešiť napríklad aj dlažba a zeleň. My na odbore životného prostredia vnímame túto tému ako veľmi dôležitú z pohľadu adaptačných opatrení na zmenu klímy v meste.

Čo okrem fontán ďalej plánujete?

Na prípravnú projekčnú dokumentáciu bolo schválených 30  tisíc eur. Cieľom bude vyriešenie tzv. lokálnych parkov. Nejde o plochy celomestského významu, ale o lokálne centrá hlavne na sídliskách, kam chceme priniesť kvalitu.

Niečo ako vnútrobloky?

Riešenie je trošku iné. Tieto priestory, ktoré máme na mysli, sú niečo viac ako vnútroblok, ale menej ako park. Je to v dochádzkovej vzdialenosti pre maminy, pre deti, na sídlisku, bez potreby sadať do auta. Bude to priestor, ktorý poskytne tieň, zeleň, kvalitu, vyžitie sa a rekreáciu.

Máte vytipované lokality, kde takéto lokálne parky vzniknú?

Máme. Všetko to samozrejme bude ešte podliehať internej diskusii s vedením mesta a výbormi mestských častí. Chceli by sme ich však vyberať tak, aby boli proporčne rozdelené v jednotlivých mestských častiach. Máme vytipovaný park na Vašinovej ulici. Rozmýšľali sme aj nad parkom na Belovej ulici, na Dlhej ulici s prepojením na Topoľovú a tiež aj v Starom meste. Nie je podľa mňa reálne, aby sa z takéhoto balíka peňazí ušlo na všetky mestské časti, ale dúfam, že keď sa už raz takáto projektová kapitola dostala do rozpočtu, tak ju bude možné opakovať aj v budúcom roku a takéto parky vzniknú v každej mestskej časti.

Od čoho bude závisieť reálna realizácia fontán a lokálnych parkov?

Závisí to od financií. V druhej polovici roku budú otvorené nové výzvy na zeleň cez Európsku úniu a tiež máme informácie, že v druhom programovom období EÚ bude zeleň ako jedna z priorít. Nechceme sa preto dostať do situácie, kedy nebudeme pripravení na výzvy, ktoré prichádzajú.

V roku 2017 bol spracovaný projekt obnovy Nového parku, na ktorý boli vyčlenené prostriedky. Čo sa plánuje v rámci revitalizácie?

Každým dňom bude vyhlásené verejné obstarávanie na realizáciu. Nakoľko to išlo cez zelenú výzvu, tak gro financií bude investovaných do obnovy zelených plôch. Čo viem, tak časť rieši aj mobiliár, úpravu niektorých chodníkov, verejné osvetlenie. Sú tam navrhnuté náučné chodníky a autorské umelecké diela, takže sa teším na realizáciu.

Kedy to bude?

To je skôr otázka na projektový tím, ktorý chystá harmonogram v súlade s podmienkami operačného programu. Keby sa to podarilo, tak ja dúfam, že v druhej polovici tohto roku, na skorú jeseň by sa mohlo začať.

A čo Starý park?

Tam bola spracovaná projektová dokumentácia. Momentálne investičný odbor finišuje so stavebným povolením a všetkými vyjadreniami dotknutých orgánov. Tam máme termín 28. mája, kedy podávame projekt na výzvu zelenej a modrej infraštruktúry. Ak projekt schvália, tak je dohoda, že mesto spustí verejné obstarávanie. Pôjde o náročnejší proces, nakoľko ide o vysokú sumu – 6 miliónov eur. Keby som bol opatrný optimista, tak poviem, že možno na začiatku budúceho roka by sa mohlo začať s rekonštrukciou. Samozrejme, ak bude schválený projekt, podarí sa obstarávanie, atď. Preto si držíme palce, aby sa to enormné úsilie ľudí na úrade a ateliéru, ktorí tento projekt chystali, v krátkej dobe zúročili.

Ráta sa aj s rekonštrukciou mostu Hangócka?

Pri obnove Nového parku sa s opravou neráta, nakoľko v čase, kedy sa projekt podával, nebol v takomto havarijnom stave. Ale ráta s jeho využívaním. To znamená, že aj keď projekt nerieši jeho technickú a konštrukčnú obnovu, rieši ho funkčne, pretože je to jedna z prepojovacích trás v rámci Nového parku. Takže mesto zrejme prikročí k rekonštrukcii a dúfam, že už čoskoro.

Minulý rok začala v parku najmasívnejšia úprava stromov v histórii nášho mesta. Pokračuje sa s ňou aj tento rok?

To, čo sa minulý rok podarilo, bolo spracovanie kvalitného dendrologického posudku, ktorý riešil prevádzkovú bezpečnosť drevín. Minulý rok sa ošetrilo okolo 120 stromov. Starý park ako taký, je ošetrený a mal by byť stabilizovaný. Stav Nového parku bol posúdený ešte v spomínanom projekte z roku 2017 a čakáme na realizáciu.

Bude potom mesto menej uzatvárať park kvôli silnému vetru?

Chcel by som v prvom rade povedať, že to necielime na nejakú šikanu obyvateľstva. Ale kým máme vedomosť o tom, že sú v parku plochy, ktoré treba ošetriť, tak pri silnom vetre radšej obyvateľov upovedomíme, že nie je bezpečné tam ísť.

Prečo sa potom uzatvára len park a cintoríny a nie aj ďalšie miesta, kde sú stromy?

Nevieme efektívne zavrieť celé mesto. Tam sa to uzatvára kvôli tomu, že sú to mimoriadne plochy, kde ľudia chodia vo väčšom počte. Už len keď porovnáme mestský park a Brezový háj, z pohľadu návštevnosti, tak v mestskom parku je oveľa väčšia koncentrácia ľudí.

Keď hovoríme o údržbe, ľudia či častokrát neuvedomujú, aká náročná je údržba a od čoho všetkého je závislá.

Toto je veľmi dobrá téma a ťažšie sa to vysvetľuje. Mesto Nitra, ako subjekt verejnej správy, sa musí riadiť zákonmi, musíme dodržiavať zákon o verejnom obstarávaní, ktorý je jeden z faktorov, prečo veci tak trvajú. To hovorím veľmi otvorene. My nevieme ísť a kúpiť. Častokrát občania nevedia pochopiť, že to, čo sa z ich pohľadu dá logicky a jednoducho vyriešiť za jeden deň, tak tu to niekedy trvá aj niekoľko týždňov. Za vyriešením každého podnetu je na pozadí niekoľko zložitých procesov, ktorými musíme prejsť.

Takže to nie je len o peniazoch…

Jedným z dvoch hlavných faktorov sú disponibilné finančné prostriedky. To znamená, že nemáme nejaký progresívny rozpočet, kedy sa logicky navýši o to, koľko výsadby pribudne. Tu však musím povedať, veľmi objektívne, ešte nikdy nebolo toľko zdrojov na zeleň, ako je v tomto roku. Druhá vec je ľudská práca a zabezpečenie bežnej údržby zelene, ktorá je zabezpečovaná vysúťaženými firmami na štyri roky. To všetko je súčasťou rozpočtu. Všetko ostatné sa rieši ad hoc. Musíme na to nájsť zdroje a vyriešiť to. Znovu, cenové ponuky, oslovenie firiem, firmy sú komerčné subjekty, nie vždy majú čas. V súčasnosti máme obdobie, kedy sa to všetko zrazu odklialo a všetci riešia všetko naraz. Napríklad nevieme dostať cenové ponuky na úpravu jednoduchej plochy zelene. Všetko so všetkým súvisí.

Čiže jednoducho povedané, nemôžete bezhlavo vysadiť celé mesto, keď ho nebudete schopní udržiavať.

Áno, je to zbytočné plytvanie verejných peňazí. Už viac rokov razíme filozofiu, že sa sadí primerane kapacite finančných zdrojov.

Mesto sa už dva roky zaoberá aj témou biodiverzitných lúk. Pre ľudí je táto téma trošku kontroverzná. Prečo?

Je časť verejnosti, ktorá je zelenozmýšľajúca a je časť, ktorá má napríklad deti behajúce po tráve a bojí sa hmyzu, kliešťov alebo alergici, atď. A všetci majú pravdu. To znamená, že sme vyberali pohľadové plochy, ktoré sú v kontakte s ľuďmi, ale nie v priamom. Čiže nie sú to plochy pod oknami alebo pobytové trávniky. Skôr sa bavíme o plochách, ktoré vidíme, ale sú napríklad cez cestu alebo len popri nich prechádzame. Každý má teda alternatívu – prísť tam, ale aj obísť to.

Tento rok v meste vznikajú dve lúky. Kde budú?

Áno, budú to pilotné projekty biodiverzitných lúk. Jedna z nich bude prícestný zelený pás na Dlhej ulici a druhá bude zelená plocha v blízkosti židovského cintorína. Po diskusiách sa dohodlo, že sa vyskúšajú dva druhy výsadieb. Jedna, lúčna kvetinová výsadba, bola odporučená ľuďmi, ktorí sa zaoberajú včelárstvom a druhá bola odporučená botanickou záhradou z pohľadu estetických vlastností. Sami sme zvedaví, ktorý prístup sa ukáže v mestskom prostredí ako zaujímavejší.

V rámci zelene v meste, máte nejaký sen, ktorý by ste chceli zrealizovať?

Od momentu, kedy som nastúpil na mestský úrad a pozrel som sa von z okna na štvrtom poschodí, som mal svoju malú víziu zelenej strechy. V podstate netrvalo to dlhšie ako štrnásť rokov a máme podaný projekt (smiech). Ja osobne verím, že začať treba od seba. Čiže ak mesto, ako subjekt, chce motivovať a upozorňovať na to, že aj táto strešná architektúra je s potenciálom byť zelená, tak by sme mohli mať vlastnú zelenú strechu.

Aké budú výhody takejto zelenej strechy?

Bude bezúdržbová a tiež bude na ňu pekný pohľad, pretože v okolí mestského úradu sú budovy, ktoré sú vyššie. Hlavne to bude jedna z prvých municipálnych budov v meste, ktorá bude mať zelenú strechu, ktorá bude mať priaznivý vplyv na energetickú bilanciu stavby, na biodiverzitu, prehrievanie v okolí úradu. Verím teda, že keď sa v praxi overí, že to ani nehryzie, ani nepýta jesť, ani nezaťažuje prevádzku budovy, tak sa spracujú ďalšie projektové dokumentácie na ďalšie budovy a vyčlenia sa peniaze.

Lenka Mareková
Foto: Roman Oravec

Rozhovor bol uverejnený v Radničných novinách máj / 2021.

---