Morová epidémia v roku 1740 vyľudnila v Nitre nielen mnohé domy, ale celé ulice. Karanténa trvala skoro rok.

Nitra zažila v minulosti niečo podobné, čo zažíva teraz. Obyvateľov nášho mesta aj v minulosti znepokojovali epidémie. Ba čo viac, vzbudzovali v nich strach a hrôzu.  

Ako sa píše v knihe Dejiny Nitry – Od najstarších čias po súčasnosť: „Po kuruckých vojnách pustošil Nitru mor v roku 1710  a pripravil o život do 400 obyvateľov. O generáciu neskôr zúrila v Nitre ešte ničivejšia morová epidémia. Nákazu priniesli v apríli 1739 chorí a ranení vojaci z tureckej vojny, ktorých vrchnosť nútene ubytovala do meštianskych domácností na zotavenie. Neskôr sa ukázalo, že  práve v týchto domoch ochoreli a zväčša aj pomreli všetci domáci. Po vypuknutí epidémie dala Nitrianska župa 28. mája 1739 uzavrieť Dolné i Horné mesto s priľahlými uličnými obcami karanténou, ktorá trvala až do 21. februára 1740. V tomto období zomrelo v Dolnom meste do tisíc ľudí a vyľudnili sa nielen mnohé domy, ale celé ulice. Mor najprudšie zúril v teplom období od mája do septembra, keď mesačne zomieralo 160 až 190 ľudí. Pochovávali ich na morovom cintoríne za Tureckou bránou. Po skončení hrozného moru, na ktorý zomrel každý štvrtý Nitran, obyvatelia na znak vďačnosti vztýčili na námestí pamätný stĺp  so sochou Panny Márie a zaviazali sa i za budúce generácie dodržiavať každoročne jednodenný votívny pôst pred sviatkom sv. Svorada a Benedikta (17. júla). Ako sa uvádza v spomínanej knihe, odvtedy sa v Nitre naozaj nevyskytla epidémia takýchto rozmerov. V roku 1772 síce bola v Nitre týfusová a vzápätí kiahňová epidémia, ale úmrtnosť dosiahla iba dvadsatinu  predošlých morových obetí.

Na pamiatku týchto najväčších pohrôm, ktoré postihli mesto v r. 1710 i v rokoch 1739 -1740, ale aj z vďaky za ich skončenie dali obyvatelia mesta postaviť niekoľko pamätníkov. Jedným u nich je aj socha Panny Márie na štíhlom stĺpe, ktorú postavili na vtedajšom námestí, pri dnes už nejestvujúcom, kostole sv. Jakuba.

Ukončenie morovej epidémie pripomína aj impozantné barokové mariánske súsošie (Mária Immaculata), ktoré v roku 1750 nechal biskup Imrich Esterházi umiestniť niekoľko desiatok metrov od vstupnej brány do Nitrianskeho hradu. Z pieskovca ho vytesal rakúsky sochár Martin Vögerle. Mária Immaculata, toto najväčšie a najcennejšie súsošie v Nitre, patrilo aj k najkrajším a najvzácnejším morovým pamätníkom na území Slovenska.

Väčšiu úmrtnosť zaznamenali v Nitre počas celouhorskej epidémie cholery v roku 1831, ktorú z Perzie do Poľska preniesli ruskí vojaci pri potláčaní poľského povstania. Odtiaľ sa cez Haličsko začiatkom  augusta dostala i do Nitry, kde už v predstihu dala župná a okresná proticholerová komisia postaviť dav drevené baraky provizórnych karanténnych nemocníc  na Martinskom a Mariánskom vŕšku. Biskup Vurum a magistrát dali  zriadiť  tretiu, kde 12 dobrovoľných ošetrovateliek opatrovalo pacientov sústreďovaných  z celého mesta. Epidémia cholery vyvrcholila v polovici augusta a utíchla  do začiatku septembra. Postupne ochorelo 404 obyvateľov, z ktorých podľahlo 196. Po piatich rokoch, v roku 1836 sa chorela objavila znovu, ale po vtedajších skúsenostiach sa ju podarilo udržať pod kontrolou, takže zahubila len 28 ľudí. Od novembra do konca roku 1848 zomrelo na choleru 13 z 20 chorých, ale v nasledujúcom roku až 122 z 310 pacientov,“ píše sa v knihe Dejiny Nitry – Od najstarších čias po súčasnosť. 

Momentálne prežívame pandémiu rozmerov, akú naša generácia ešte nezažila. Možno na pamiatku tých, ktorí ochoreniu Covid-19 podľahli, postavia pomníky v najviac postihnutých krajinách. Aby generácie, čo prídu po nás nezabudli. Tak ako nezabudneme ani my na to, čo prežívame v súčasnosti.

Podľa knihy Dejiny Nitry –  Od najstarších čias po súčasnosť, ktorú zostavili Gabriel Fusek a Marián R. Zemene a vydalo ju Mesto Nitra pri príležitosti osláv 750. výročia udelenia kráľovských výsad mestu Nitra v septembri 1998 spracovala Ľ. S.

foto: Morový stĺp vznikol v r. 1750 ako pamiatka na ukončenie pustošivej morovej epidémie, ktorá postihla Nitru v r.1749. Morový stĺp dal postaviť biskup I. Esterházy. Autorom sochárskej výzdoby je rakúsky sochár M. Vogerl.  

text a foto: nitra.eu