Martin Horák v rozhovore vysvetľuje, prečo už mesto nepoužíva kontroverznú metódu troch obálok na súťaženie zákaziek, prečo niektoré veci trvajú dlho a aj to, že ulice krajského mesta by sa nemali riešiť iba tak, že sa na ne len tak vyleje asfalt a hotovo, rozmýšľanie o verejných priestranstvách by malo byť koncepčné.

Čo vás počas týchto dní najviac zamestnáva v pozícii prednostu mestského úradu?

– Asi to, čo všetky samosprávy v tomto období – vývoj cien energií a rozpočet mesta, ale aj pokračovanie rozbehnutých projektov. Ide napríklad o obrovský projekt Kreatívneho centra, v rámci ktorého obnovujeme budovy v Kasárňach pod Zoborom a Kino Palace. Ďalej je to cyklopodjazd a hradný kopec, ktoré nám čakajú na ministerstve, alebo spustenie novej web stránky, ktorú čoskoro zverejníme na pripomienkovanie verejnosťou.

A čo voľby? Tie nezamestnávajú mestský úrad?

– Voľby zamestnávajú iných kolegov, tých, ktorí sú skúsenejší dlhé roky v organizovaní volieb. Po tom, ako som prebral kandidátky, to funguje procesom, ktorý ťahá moja zástupkyňa a súčasne šéfka odboru služieb úradu, doktorka Ivana Buranská.

Ste vo funkcii prednostu skoro celé toto volebné obdobie, takmer tri roky. Ktoré sú najvýznamnejšie zmeny v meste, ktoré vidíte?

– Ak sa bavíme o tom, na ktoré zmeny som najviac hrdý, tak sú to dva veľké projekty – nová MHD a projekt Starého parku. Do značnej miery menia ráz mesta. MHD bola prvá skutočná súťaž na dodávateľa MHD na Slovensku, kde sa zapojil viac ako jeden uchádzač. Ten proces trval približne dva roky, stálo nás to veľmi veľa energie a úsilia. Napriek množstvu nástrah a problémov všetko dopadlo dobre a dnes tu jazdia krásne, nové, modré autobusy a budú tu jazdiť minimálne desať rokov, podľa zmluvy.

A pokiaľ ide o Starý park – z každého stretnutia s ateliérom Krejčiříkovcov, ktorý nám chystal projekt, som bol nadšený, pretože som videl, aké to bude úžasné dielo. V parku budú moderné herné detské prvky, vrátane inkluzívnych, vodné atrakcie. Už to nebude vyzerať ako rozľahlé nesúrodé detské ihrisko, ale budú tam veľké zóny pre deti, inde budú grilovacie miesta, zvieratká budú mať svoje miesto za jazierkom. Som nadšený, že sa na to podarilo získať eurofondy.

Vrátime sa ešte k MHD. Spomenuli ste, že to úradu vzalo dva roky príprav, bola to prvá skutočná súťaž na Slovensku. Zachytili sme ale aj názory, že tá súťaž je postavená na tom, čo sa už pripravilo v minulosti a že sa na to iba nadviazalo.

– Toto naozaj nie je pravda. Po tom, ako v roku 2019 prebehla neúspešná súťaž, sme na začiatku roka 2020 začali pripravovať nové podklady na verejné obstarávanie, vrátane nových technicko-prevádzkových štandardov, ktoré okrem iného stanovujú vek autobusov, ich výbavu, možnosť plat-by kartou a vôbec špecifikujú do detailov všetky autobusy, aby vyzerali a fungovali tak, ako dnes fungujú. Napríklad pri minulých súťažiach sa rátalo s tým, že po Nitre budú naďalej jazdiť desaťročné a staršie autobusy. My sme súťaž nastavili tak, aby víťaz obstarávania prišiel do Nitry s úplne novou flotilou autobusov. V minulých súťažiach sa tiež nerátalo s platbou kartou a s ďalšími vychytávkami, ktoré sú už v dnešnej MHD samozrejmosťou. Takže ak nie-kto tvrdí, že takéto podmienky súťaže pripravil pred nami, klame.

Hovoríte o prvej skutočnej súťaži. Nemala by to byť pre mestá samozrejmosť, že súťažia kvalitne? Pretože inak vznikajú podozrenia na rôzne osobné prepojenia zástupcov miest a uchádzačov na dopravcu v MHD.

– Samozrejme. V prípade Nitry hovoríme o miliónoch ročne, ktoré mesto dopláca za MHD. Preto bolo pre nás dôležité, aby sme platili za očakávanú službu čo najmenej. A to nám dokázalo zaručiť iba obstará-vanie nastavené tak, aby sa do neho vedelo zapojiť čo najviac uchádzačov a aby naozaj rozhodla ponúknutá cena, nie fakt, že sa zapojil jediný uchádzač.

Tu hrá dôležitú rolu čas. Počas prípravy obstarávania sme zistili, že ak by v Nitre vyhral nový dopravca, potreboval by minimálne 9 mesiacov na nábeh – zabezpečenie autobusov, vodičov, zázemia a všetkého potrebného na spustenie MHD. To znamená, že 9 mesiacov pred termínom spustenia novej MHD, by musela byť podpísaná zmluva. Pred podpisom zmluvy musí prebehnúť celý proces obstarávania, na ktorý si treba rezervovať minimálne 6 mesiacov. A minimálne 6 mesiacov trvá samotná príprava všetkých potrebných podkladov, takže takúto súťaž treba začať riešiť oveľa skôr, než aké sú zákonné lehoty verejného obstarávania.

V mnohých mestách začínajú súťaž tak neskoro, že žiadny uchádzač, okrem dovtedajšieho dopravcu, by nestihol nábeh, preto sa do danej súťaže zapojí práve iba dovtedajší dopravca, ktorý si je navyše vedomý, že sa do danej súťaže ani nikto iný nezapojí, a preto určite nepôjde s cenou najnižšie, ako sa dá. Zákon neporušili, ale s najväčšou pravdepodobnosťou nedostali najlepšiu možnú cenu za danú službu.

Tu nadviažem aj na predošlú otázku. Keď sa stal primátor Hattas primátorom, malo mesto Nitra platnú zmluvu s predchádzajúcim dopravcom do 31. decembra 2019. Preto mala byť súťaž na nového dopravcu vyhlásená najneskôr v septembri-októbri 2018, teda pred voľbami. Žiaľ, nestalo sa tak, súťaž sa spustila až v roku 2019, zapojil sa do nej jediný uchádzač s privysokou cenou, preto sme túto súťaž zrušili a podpísali dodatok k zmluve s predchádzajúcim dopravcom tak, aby sme mohli pripraviť a zrealizovať skutočnú súťaž.

Projekty často presahujú volebné obdobie. O ktorých zdedených projektoch ste si povedali, že sú fajn?

Tých projektov, ktoré sa naštartovali v minulom období, je viacero, a je to prirodzené. Jeden, ktorý si pochvaľujem, je Nový park. Po nejakých úpravách a po procese verejného obstarávania sa už realizuje a začína to vyzerať naozaj veľmi pekne. Rovnako škôlka na Dobšinského je krásna.

Bolo však viacero projektov, ktoré sme zdedili a ktoré niesli so sebou veľké problémy. Ide napríklad o cyklotrasy. Bez výrazných zmien by sme ich nikdy neskolaudovali a museli by sme vrátiť milióny eur z eurofondov.

Existuje populárny argument, že ak sa čosi začalo za minulého vedenia, úspech by si nemala pripisovať súčasná garnitúra. Na druhej strane viceprimátor Špoták tvrdí, že zle pripravený projekt je ťažké dokončiť.

– Dobre pripravovaný projekt by sa mal dať zrealizovať bez väčších problémov. Žiaľ, zle pripravený projekt je extrémne náročné dotiahnuť do konca. Vidíme to napríklad na cyklotrase na Borine aj na cyklotrase nad Janíkovcami smerom na Golianovo.

Čitateľ to nevidí, skúsme si teda povedať, v akom to je stave.

– Obe cyklotrasy sa rýchlo ničia. Cyklotrasa nad Janíkovcami už pri projektovaní zachádzala na cudzie parcely, počas realizácie ich zasiahla ešte viac a my sme tie pozemky museli dlhé mesiace vysporiadavať. To zaberalo strašne veľa energie a času úradníkom na mestskom úrade. V prípade poriadnej prípravy sa tomuto dalo predísť, alebo s tým rátať a riešiť to priebežne, nie na-rýchlo na poslednú chvíľu.

Je veľa investícií, o ktorých sa vedelo, že s nimi musí mesto pohnúť. Cyklotrasy, nový Chrenovský cintorín alebo lávka nad železnicou, kde Železnice SR vyzývali ešte bývalé vedenie mesta, aby si urobilo priadok, pretože kusy hrdze dopadajú na koľajisko. Roky sa neriešil chýbajúci priechod pre chodcov na Cabajskej ceste. Mnohé veci sa pohli až teraz, nieže po jednom období, ale doslova po rokoch. Prečo? Je to v zlom nastavení procesov v minulosti, alebo v tom, ako to na úrade bolo riadené projektovo?

– Neviem sa vyjadriť k tomu, ako to fungovalo v minulosti. Aj u nás mohli byť niektoré veci riešené lepšie. Každopádne, týmto problémovým veciam sme sa začali venovať a postupne ich dostávame do realizácie.

Ktoré sú top projekty, ktorými sa dnes mesto zaoberá a realizácia bude do pár týždňov?

– Je to napríklad priechod na Cabajskej, obnova časti Most-nej ulice, revitalizácia Starého parku. Máme vysúťaženú firmu na vybudovanie podjazdu pre cyklistov pod Univerzitným mostom, tu čakáme už len na ministerstvo. Začali nám práce v Kine Palace, čo je neskutočné, pretože po trinástich rokoch bude Kino Palace zase slúžiť verejnosti.

Do budúcnosti je to revitalizácia športoviska pri CVČ Domino, čo je nádherný projekt, ktorý chceme financovať z eurofondov. Príkladom náš-ho prístupu k práci je Hollého ulica. Nechceli sme to spraviť jednoducho, že stiahneme asfalt a vylejeme nový. Bolo by to len dočasné riešenie. Hollého ulicu v súčasnosti projektujeme. Urobíme to poriadne. Zrekonštruujeme cestu, naprojektujeme okolité ulice, nové parkovacie miesta, chodníky a budúce vedenie si bude môcť vybrať, ktorú časť z tohto projektu chce realizovať.

Hovorí sa, že všetko to dlho trvá. Keď sa niečo v médiách spomenie prvýkrát, do realizácie to príde o 2-3 roky. Prečo?

– To závisí od toho, o čom sa bavíme. Máme tu veľký investičný dlh na cestách a chodníkoch. Častokrát len výmena asfaltu nepomôže. Máme ulice v tak zlom technickom stave, že keď tam vymeníte asfalt, tak budú fungovať 5 alebo v lepšom prípade 10 rokov, ale potom sa to ešte viac zhorší.

Na projektovanie investičných akcií sú dva dôvody: projektant si je povinný pozrieť, ako najlepšie naprojektovať cestu, ako ju rekonštruovať. Následne nám dá objektívny rozpočet na danú investičnú akciu a my potom môžeme robiť súťaž na realizátora. Vďaka tomuto vieme spraviť skutočné verejné obstarávanie, kde víťaz dá naj-lepšiu cenu, za ktorú dostaneme najlepšiu kvalitu.

Projektovanie aj verejné obstarávanie trvajú nejakú dobu. V prípade zmeny profilu ulice je potrebné stavebné povolenie či územné rozhodnutie, ktoré tiež trvá. Potom treba skolaudované veci zaradiť do majetku mesta. Od schválenia rozpočtu to teda niekedy naozaj trvá rok aj viac, kým sa dostaneme k realizácii, ako som ale spomenul, má to objektívne príčiny.

Je to aj tým, že mesto nie je súkromná sféra a procesy tu fungujú trošku inak?

– Ak by som bol v súkromnej sfére a dôverujem nejakému dodávateľovi, ktorý je možno aj drahší, tak si ho vyberiem a nemusím robiť súťaž. Na meste však robíme s verejnými financiami, čiže my si musíme stanoviť objektívne ukazovatele, ktoré sú dôležité pri danej akcii a vyhrá ten, kto dá najnižšiu cenu.

Ako s tým zamávali meniace sa ceny materiálov? Lebo aj to bol v poslednom období problém.

– Zamávalo to tak, že buď vy-súťažení dodávatelia po nejakej dobe prišli s tým, že potrebovali navýšiť ceny, alebo nám odstupovali od zmlúv s tým, že nie sú schopní zákazku za danú cenu zrealizovať. Stalo sa aj to, že sa nám do súťaže nikto neprihlásil. Mnohé firmy dnes nevedia, či budú schopné za danú cenu požadovanú vec dodať.

Toto vedenie prichádzalo s prísľubom otvorenej samosprávy. S tým súvisí aj transparentnosť vo verejnom obstarávaní. Čo sa zmenilo v tejto sfére, v prístupe k súťažiam?

– Zmenilo sa veľa. Tlačíme na to, aby verejné obstarávanie pri investičných akciách išlo cez otvorené systémy a nie cez tri obálky.

Čo znamenajú tri obálky?

– Cez tri obálky sa oslovili tri vybraté firmy. Tá z nich, ktorá dala najnižšiu cenu, to vyhrala. Vždy tam bolo veľké riziko, že sa medzi sebou poznajú a do-hodnú sa na tom, ktorá túto zákazku vyhrá a akú ponuku na ňu dá. Čiže to otváralo pomerne jednoduchú cestu ku korupcii. Mesto navyše veľmi riskovalo, že nedostane najnižšiu cenu. My dnes využívame platformu Josephine. Tam zverejňujeme informácie o verejnom obstarávaní. Všetci uchádzači vidia, čo obstarávame, každý sa vie zapojiť. Logika je jednoduchá: čím viac uchádzačov sa zapojí, tým väčšia šanca, že dostaneme najnižšiu cenu.

Čo to znamená pre občana? Dávnejšie ste hovorili, že napríklad pri súťaži na MHD-čke sa ušetrili milióny.
– Pre občana to znamená, že mesto má istotu, že v danom momente dostáva najlepšiu cenu za to, čo práve súťaží.

Ste prednostom skoro tri roky. Máte vplyv na rozhodovanie o tom, čo sa deje v meste, alebo len vykonávate vôľu primátora a zastupiteľstva?

– O hospodárení mesta vždy rozhoduje mestské zastupiteľstvo. Našou úlohou je dať do života to, na čo poslanci vyčlenia peniaze.

Mávame porady s primátorom a viceprimátormi, samostatnú poradu mám s vedúcimi odborov a práve tu sa dohadujeme, čo sa ide robiť, riešime problémy pri realizácii projektov.

Je prirodzené, že sa pán primátor často spýta mňa, ale aj iných zamestnancov úradu na odborný názor alebo odporučenie pri rozhodovaní.

Jedno z veľkých rozhodnutí počas tohto obdobia bolo zrušenie hazardu. Tu boli silné tlaky z rôznych záujmových skupín, napriek tomu zrušenie hazardu prešlo. Mesto ale prišlo o peniaze na príjmovej stránke rozpočtu. Ako sa s tým vysporiadavate? S odstupom času, bol to dobrý krok?

– Bol to jediný správny krok. Môžem mať pochybnosti o rôznych veciach, ale tu nemám ani najmenšiu. Je pravda, že mesto tu prišlo o príjem. Ale akú cenu mali tieto peniaze? Nie je všetko iba o peniazoch. Mali sme tu herne a dnes na ich mieste máme potraviny, drogérie, kaviarne, fitnes centrá a ďalšie prevádzky prospešnejšie pre okolie. Neodškriepiteľný prínos je pre rodiny ľudí, ktorým sme sťažili možnosť hrania. Možno hrajú online, ale mechanizmus hrania je iný. V herniach ľudia prehrávali celé výplaty, často boli pod vplyvom alkoholu. Okolie to pocítilo, či už vandalizmom alebo ničením verejného majetku. To je dnes minulosťou a ľudia, ktorí žili v blízkosti herní sa cítia bezpečnejšie a patrične to aj oceňujú.

Vy ste nastupovali do funkcie prednostu zhruba v čase, keď nastúpil Covid, po ňom prišla vojna u susedov a teraz kríza s cenami energií. Asi ste nemali predstavu o tom, že budete riadiť mesto v čase, keď sa na nás bude valiť jedna kríza za druhou.

– Neviem, či je dostatočné povedať, že je to náročné. Ten, kto s tým nemá skúsenosti, asi nedokáže pochopiť, čo všetko to zahŕňa. Keď prišiel Covid, štát nerobil prakticky nič. Všetky opatrenia vychádzali zo samospráv. Vtedy sme sedeli a rozhodovali sa, čo urobíme, aby sme ochránili ľudí, ako a na základe akého zákona. Stovky opatrení sa prijímali extrémne rýchlo. Bolo treba pripraviť fungovanie mestské-ho úradu, ktorý zďaleka nebol pripravený na to, že ľudia budú pracovať z domu. Potom prišli úlohy od štátu ako plošné testovanie. Prichádzali v čase, kedy sme nevedeli, čo bude ďalej, nevedeli sme, aké budeme mať príjmy do rozpočtu, ktoré sa z mesiaca na mesiac prepadali.

Ľudia môžu hovoriť, že sa vyhovárame na Covid, ale my sme reálne museli niektoré činnosti utlmiť. Nevedeli sme, či ich budeme schopní do konca roka finančne utiahnuť. Celé toto obdobie charakterizuje okolie Vianoc 2020 a nového roka 2021. Nikdy nezabudnem na to, ako sme museli objednávať chladiarenské autá, lebo sme nemali kde uskladňovať telá zosnulých. Ani na to, ako sme zvažovali, že ak sa situácia zhorší, budeme ich musieť uskladňovať na ľadovej ploche hokejového štadióna. To bolo najhoršie obdobie, čo si tu pamätám.

Ľudia veľmi rýchlo zabúdajú, nepríjemné veci chcú vytesniť, ale je dobré si to pripomínať, pretože toto obdobie sa dotklo asi každej rodiny na Slovensku. Každopádne, toto úzko súvisí aj s fungovaním úradu. Kde vidíte priestor pre zlepšenie jeho fungovania a čo ste spravili pre jeho zefektívnenie?

– Vzhľadom na skúsenosti s nie dobre pripravenými eurofondovými projektami sme pripravili smernicu o projektovom riadení na základe metodiky Prince 2, ktorá kladie dôraz na predprípravu projektov. Zároveň sme prešli hodnotením a implementáciou modelu CAF, ktorého cieľom je nastaviť fungovanie inštitúcie tak, aby sa neustále zlepšovala.

Čo to znamená z pohľadu užívateľa?

– Užívateľ si všimne, že danú vec dostal rýchlejšie a bez problémov, to je jediné, čo si má všimnúť. To je cieľom na-stavovania procesov na úrade. Každý zamestnanec musí vedieť, kde začína a končí jeho úloha v danom procese alebo projekte.

Kde vidíte mesto a mestský úrad o päť rokov?

To je závislé od toho, kto bude mesto viesť. Na jednej strane je názor časti poslancov, že sa má vo verejnom priestore hlavne asfaltovať. V takom prípade sa nikam nepohneme a mesto bude vyzerať stále rovnako.

Je tu ale aj druhý pohľad, a to pozerať sa na verejné priestranstvá koncepčne. Snažíme sa prinášať riešenia, ktoré naše ulice aj skrášlia, a ktoré sú trvácnejšie. Typickým príkladom je Špitálska ulica. Pôvodný plán bol ulicu len vyasfaltovať. Na podnet poslanca Petra Mezeia sme pristúpili k zmene profilu ulice. Urobíme tu širší chodník, reálne využiteľný pre chodcov, vytvoríme parkovacie miesta, doplníme zeleň a upravíme jazdný pruh pre autá a autobusy. Profil ulice sa zmení tak, aby bola užívateľsky príjemnejšia pre obyvateľov.

Zároveň úlohou mesta nie je iba asfaltovať a svietiť. Mesto má v kompetenciách aj sociálnu oblasť, oblasť vzdelávania alebo kultúry. A o tom, kam sa mesto posunie o päť rokov, vždy nakoniec rozhodne dané zastupiteľstvo a vedenie mesta.

Henrich Varga,Tomáš Holúbek
foto: Roman Oravec

Rozhovor bol uverejnený v Radničných novinách 10/2022

---