Sprevádza už viac ako 12 rokov návštevníkov nášho krásneho mesta po atraktívnych lokalitách, pešo aj na bicykli. Stál pri zrode myšlienky výstavby a realizácie novej turistickej atrakcie na Zobore  – ferrát, je vášnivý fotograf, turista a ochranca prírody telom aj dušou. O svojej práci a zážitkoch počas sprevádzania nám porozprával mnoho zaujímavostí.

Máte za sebou x hodín sprevádzania turistov po našom meste, ako ste sa k tejto práci dostali?

Počas štúdia na Univerzite Konštantína Filozofa (odbor Manažment kultúry a turizmu) som využil možnosť urobiť si certifikát sprievodcu v cestovnom ruchu. To bol prvý predpoklad. Po škole som nad tým aj uvažoval, celkom ma to lákalo. Keď som sa vrátil z Nemecka, vo vtedajšom NISYSe (Nitriansky informačný systém – dnes Turistické informačné centrum Nitry – poznámka redakcie) hľadali nemecky hovoriaceho sprievodcu. A tak som si povedal – mám čas, zaujímajú ma dejiny, ja to teda skúsim. Začalo ma to baviť a robím to rád. Dokonca pri tom relaxujem.

Sú medzi návštevníkmi z rôznych krajín rozdiely? Ktorí z nich sú najpríjemnejší a ktorí najzvedavejší?

Okrem Slovákov sprevádzam návštevníkov z nemecky hovoriacich krajín. Mal som však aj návštevníkov z Maďarska, Poľska, Českej republiky či z Patagónie. Zaujímavé pre mňa boli prehliadky pre účastníkov Svetového kongresu esperanta v Nitre. Veľmi príjemné sú skupiny dôchodcov, ktoré prichádzali z Rakúska i z Nemecka. Majú veľký záujem dozvedieť sa čo najviac o našom meste. Občas ma milo prekvapili znalosťami z našich dejín. A nie je výnimočné, že si robia poznámky počas môjho výkladu. Keď majú záujem spoznať naše mesto, potešenie je rovnako i na mojej strane. Radosť je obojstranná.

Máte nejakú veselú príhodu z vašej sprievodcovskej praxe?

Možno aspoň jednu – keď som robil sprevádzania pre účastníkov Svetového kongresu esperanta v Nitre, volali ma slovom, ktoré v esperante znamená sprievodca „čičeríno“ (cicerono). Potom som šiel s rodinou pozrieť večerný kultúrny program na Svätoplukove námestie. Keď ma tam uvideli, kričali na mňa slovom „čičeríno“. Musel som to potom manželke a dcére vysvetľovať, že to znamená v esperante sprievodca a že sú to návštevníci, ktorých som sprevádzal.

Odkiaľ získavate informácie o Nitre? Predpokladám, že študujete celý život.

Áno, asi tak. Človek sa učí celý život. Je to nekonečný proces – na jednej strane sa učíte, no na druhej aj zabúdate. Mňa od detstva zaujímali dejiny. Čítam knihy o Nitre, využívam aj internet. Niektoré informácie mám od ľudí, ktorí sa dejinám venujú. A zopárkrát som bol aj v Štátnom archíve v Nitre, ktorý sídli v Ivanke pri Nitre. Vydržal by som tam bádať celé dni, len žiaľ nemám toľko času.

Ako profesionálny sprievodca v Nitre, využívate počas svojej dovolenky služby iných sprievodcov? Alebo si vezmete klasický bedeker a spoľahnete sa na svoje orientačné schopnosti?

Keď niekam cestujem, nezáleží, či je to zahraničie alebo naše krásne Slovensko, vždy sa snažím zistiť čo najviac o destinácii. Zaujímajú ma pamiatky, tipy na výlety, zvyky miestnych ľudí. Skrátka zaujíma ma asi všetko o mieste, kam cestujem. Je to taká moja vlastnosť. Keď som mal spolucestovateľov, či už to bola rodina, alebo známi, nechali často radšej organizovanie výletov na mňa. Vedeli, že to mám naštudované a zavediem ich na zaujímavé miesta. Niekedy si preto dokonca zo mňa i uťahovali, najmä keď som im poslal spísaný itinerár cesty so všetkými podrobnosťami. Využívam aj rôzne mobilné aplikácie – mapy, alebo referencie na rôzne reštaurácie.

Aké nečakané situácie ste museli riešiť vo vašej práci?

Počas 12 rokov sprevádzania sa udeje všeličo. Raz sme sa museli veľmi ponáhľať, aby návštevníci stihli všetko, čo chceli vidieť. Presúvali sme sa turistickým vláčikom, no na nástup mali len niekoľko minút. Jednu účastníčku sme tak zabudli v jednej gastro prevádzke. Nakoniec som ju telefonicky navigoval na miesto našej ďalšej zastávky, kde sme sa už stretli. Mal som aj skupinu dôchodcov zo stredného Považia, ktorí chceli navštíviť Hradisko Zobor. Sprostredkovane som im dal informácie, aby si zobrali turistickú obuv, turistické paličky, aby sa pripravili na výlet do prírody. Keď však vystúpili z autobusu pri liečebnom ústave, mal som dojem, že si myslia, že idú na prechádzku do mesta či do kostola. Niektorí sa čudovali, že ideme do kopca. Jedna staršia pani mi vravela, že si počíta počet krokov cez mobilnú aplikáciu a že už má denný limit, ktorý jej lekár odporučil, splnený. Bolo to ani nie v polovici cesty. Nakoniec to však zvládli a boli radi, že tú trasu absolvovali.

Ktoré sú vaše TOP tri lokality v Nitre?

To je ťažká otázka! V Nitre mám veľa obľúbených lokalít. Ale keď by som si mal vybrať len tri, tak uvediem hradný areál, mestský park a Zoborské vrchy.

Kam by ste zobrali domáceho alebo turistu, ktorý už Nitru pozná ako vlastnú dlaň?

Niekoľkokrát sa mi stalo, že boli aj domáci obyvatelia počas prehliadky milo prekvapení z miest, ktoré ešte v Nitre nenavštívili. Spoznal som aj takých, ktorí boli na mojej prehliadke prvýkrát v Botanickej záhrade či na Židovskom cintoríne. Sú to čarovné miesta, ktoré nepatria medzi najnavštevovanejšie lokality.

To je pravda, aj ja som bola na Židovskom cintoríne prvýkrát pred dvoma rokmi, to miesto je magické Je v Nitre niečo, čo vám tu naopak chýba?

Veľmi mi v Nitre chýba moderné múzeum, ktoré by zodpovedalo tomu, čo toto mesto znamená pre dejiny nielen Slovenska, ale aj širšieho európskeho priestoru. Myslím si, že by si toto mesto takúto inštitúciu zaslúžilo. Hovorím teraz o modernom múzeu s interaktívnymi prehliadkami, ktoré by zapadlo medzi najvýznamnejšie múzea vyspelej Európy a bolo by cieľom návštev turistov z celého sveta.

Čo máte na Nitre vyslovene rád?

Na Nitre mám rád jej rozmanitosť. Veď tu máme takmer všetko, snáď okrem mora. Zaujímavé pamiatky, krásne parky, horské prostredie Tribeča na skok od mesta, rieku, vynikajúce vína a ďalšie gastronomické špeciality.

Prispôsobujete sprevádzanie veku či profesii skupinky návštevníkov?

Áno, snažím sa zistiť informácie o skupinke, ktorú idem sprevádzať. Je to dôležité. Iné záujmy majú deti na školských výletoch a iné skupiny dôchodcov. Je dôležité prehliadku prispôsobiť skupine. Mali sme tu napríklad skupinu architektov, ktorá mala záujem o architektúru. Keby som to o nich nevedel, mohol som im rozprávať o úplne inej téme. Mohol som tak prehliadku prispôsobiť ich záujmom a nakoniec bola z toho aj pre mňa zaujímavá diskusia.

Ktorá pamiatka je podľa vás podceňovaná, ktorá naopak preceňovaná?

V Nitre, a nielen tu, sme si už zvykli na to, že dominantou je hrad. Tam prirodzene smeruje najviac návštevníkov. Ostatné zaujímavé pamiatky tým zostávajú ako keby v úzadí. Máme tu viaceré pozoruhodné funkcionalistické stavby, o ktorých ľudia toho veľa nevedia. Spomeniem napr. Vilu „K“ (dom Kollmannovcov) od architekta Oskara Singera, areál SPU s Aulou Maximou od architekta Vladimíra Dedečka, ale i ďalšie funkcionalistické vily na ulici Fraňa Mojtu. Nedocenené sú pamiatky Zobora – Hradisko Zobor a ruiny Zoborského kláštora, ale i unikátne expozície Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre. Vymenovať by som však vedel i ďalšie.

Máte mnoho aktivít, okrem hlavnej zárobkovej činnosti je to sprievodcovská činnosť, pravidelné čistenie prírody, cyklistika, turistika, fotografovanie… Ako to všetko stíhate skĺbiť s rodinou?

Často sa ma to pýtajú. Mne to však nepríde, že by bolo toho dosť. Sprevádzam najmä počas sezóny a keďže chodím do práce, tak najmä počas víkendov. Čistenie Zobora robíme už raz za dva roky, občas nejaké odpadky pri potulkách prírodou pozbierame aj mimo tejto obľúbenej akcie. Na bicykel a na túry chodím väčšinou s rodinou. Takže skĺbiť sa to všetko dá, keď človek chce.

Akú najkurióznejšiu otázku vám položil návštevník?

Nájdu sa aj takí, ktorí sa pýtajú napríklad prečo je ten okrídlený ujo na streche budovy. No, čo povedať? (Socha anjela na budove mestského paláca vedľa Veľkého seminára – poznámka redakcie).

Čo poviete návštevníkom, ak neviete odpovedať? Improvizujete, alebo priznáte farbu?

Jednoducho poviem, že neviem a že sľubujem, že sa to doučím. Zásadne si nevymýšľam a snažím sa opierať o fakty. A naozaj, keď sa vrátim domov, snažím sa dopátrať k odpovedi na otázku pýtajúceho. Nezriedka sme si vymenili kontakty a ja som mu tú odpoveď poslal.

V minulosti patrila lanovka na Zobore k hlavným atrakciám Nitry. Ako dieťa som mala z tejto cesty nad korunami stromov zážitok. Mnohí návštevníci Nitry, najmä z Českej republiky, nostalgicky spomínajú na našu lanovku a pýtajú sa, či ešte funguje. Čo si myslíte o obnovení lanovky na Zobor, o ktorej sa hovorí už roky?

Som samozrejme všetkými desiatimi za rozvoj cestovného ruchu v Nitre. Myslím si, že územie Zoborských vrchov má veľký potenciál, ktorý nie je dostatočne využitý. Chýba nám tu turistická infraštruktúra. Treba to však robiť citlivo s ohľadom na prírodné hodnoty. Čo sa lanovky týka, nie som za jej obnovenie. Znamenalo by to príliš veľký zásah do prírodného prostredia. Lanovku sme tu už mali, no nikdy si na prevádzku nezarobila. Mám obavy, že ak by sa tento projekt predsa len zrealizoval, o niekoľko rokov by sme tu mali ďalší chátrajúci skelet. Namiesto toho by som skôr prijal spevnenie existujúcej „vojenskej“ cesty na Pyramídu tak, aby tam mohol vyjsť aj elektrický ekobus s prívesom na bicykle. Toto by na rozdiel od lanovky bol oveľa menší zásah do prírodného prostredia s neporovnateľne nižšími nákladmi. Na vrchol Pyramídy by sa tak mohli dostať i telesne znevýhodnení a starší ľudia a urobiť si tu napríklad piknik.

Ste spoluautorom novej turistickej atrakcie v Nitre, ktorej spustenie sa plánuje v priebehu leta. Ako hodnotíte ferraty v Nitre?

Zatiaľ veľmi pozitívne. Sú to nádherné ferratové cesty. Prechádzajú zaujímavým skalným prostredím a to už nehovorím o nádhernom výhľade. Tomuto projektu verím. Bez toho, aby tomu neverili ľudia, ktorí na tom pracovali, by sa to zrealizovať nedalo. Čas však ukáže, aký to bude mať prínos pre cestovný ruch. Ja už teraz viem o mnohých, ktorí čakajú na ich otvorenie.

Keby ste mali neobmedzený zdroj financií, akú atrakciu by ste v Nitre vybudovali?

Reštauráciu alpského typu na Pyramíde a múzeum prírody. Celé generácie by sa mohli stretnúť na terase s krásnym výhľadom a muškátmi v oknách, porozprávať sa pri kávičke, zákusku aj pri obede. Starí rodičia by sa po spevnenej ceste vyviezli elektrobusom. V múzeu prírody by si pozreli návštevníci ukážky flóry, fauny, minerály a kamene, ktoré sa vyskytujú v Zoborských vrchoch.

text: Timea Galová
foto:  Peter Michalík, Miloš Štefanka   
Článok bol uverejnený v Radničných novinách 7-8/2022.

---