Ako vyzerajú Vianoce u osobností Nitry?
19. december 2023

Na nadchádzajúce vianočné sviatky sa pripravujú aj známi ľudia. Oslovili sme štyri osobnosti Nitry z rôznych oblastí a položili im tri rovnaké otázky. Dvere do svojich vianočných domovov nám pootvorili hokejista Miroslav Pupák, riaditeľ Divadla Andreja Bagara Jaroslav Dóczy, etnologička Margita Jágerová a hovorca biskupstva Tibor Ujlacký.

Aké zvyky dodržiavate na Vianoce u vás doma?
Ako si spomínate na Vianoce vášho detstva, aké to boli sviatky?
Aký nezabudnuteľný darček ste dostali?

Margita Jágerová

1. Ja aj môj manžel sme sa do Nitry presťahovali, preto sú naše Vianoce zmesou novohradských a dolnoliptovských zvykov. Snažili sme sa do nich preniesť rokmi overené veci, ktoré poznáme z detstva. Náš stôl je mix jedál z Dolného Liptova a takého všeobecného jedálnička na celom Slovensku. Nesmú chýbať oplátky s medom, cesnakom, jabĺčko, orech, takisto makové opekance. Ja s dcérou (chlapci to nemajú radi) si pripravujeme kyslú polievku, ktorá je vývarom z údeného kapra, so smotanou a hríbami. Prelieva sa ňou ryža, čo je úplné špecifikum. Zvyk, ktorý som si nezachovala z detstva, je dodržiavanie pôstu. Cez deň síce nejeme mäso, ale večera je už mäsitá, čo sa nikdy v našej rodine nerobilo. Máme tiež taký zvyk, že všetko svetlo, ktoré máme počas stolovania, je len zo sviec a lámp, nepoužívame elektrickú energiu, čím sa snažíme navodiť príjemnú intímnu atmosféru. Veľmi významným je pre nás obyčaj nevstávať od stola. Po stolovaní všetci vstaneme a spoločne umyjeme riad. K stromčeku sa ide z doslova už čistej kuchyne. Tak to mám zaužívané z detstva. V našej rodine sa nespieva, hoci ja sa dlhodobo venujem interpretácii slovenských ľudových piesní. No k vianočnému stromčeku vždy prichádzame so spevom piesne Dobrý pastier sa narodil, čo taktiež poznám z môjho detstva. Večer si neviem predstaviť bez spoločného posedenia. Pozrieme si českú rozprávku Popoluška, ktorú milujeme a ktorú sme videli už x-krát.

2. Moje Vianoce v detstve boli nádherné, veľmi rada na ne spomínam. Samozrejme, tých darčekov nebolo toľko. Boli veľmi očakávané, veľmi dlho sme si mysleli, že darčeky naozaj nosí Ježiško. S touto predstavou sme žili určitú časť detstva a mali sme to veľmi radi. Čakali sme aj na stromček, ktorý bol živý, až neskôr prišli umelohmotné. Milovali sme spoločné pečenie. Naše Vianoce boli plné snehu a krásnej zimy, čo už je dnes výnimočné. Boli síce kratšie, aj čo sa týka sviatkovania a prázdnin, ale o to intenzívnejšie. Boli plné sánkovačiek, pobytu vonku, hokeja…

3. Nemám žiaden taký, ktorý by bol smiešny, zábavný. Darčeky boli jednoduchšie, bolo ich menej, no vždy boli medzi nimi knihy. Dostávali sme plno oblečenia, čakali sme aj na taký exkluzívnejší zahraničný tovar, pretože za socializmu ho bolo možné kúpiť cez Tuzex. Nebolo to bežné, bony bolo ťažké zháňať – rodičia ich museli zháňať za peniaze od susedov a ľudí, ktorí nimi disponovali. Takže to mám spojené s Vianocami, že tam bol vždy nejaký buď lepší svetrík, alebo niečo, čo nebolo bežné.

Jaroslav Dóczy

1. Vianočné sviatky sú v prvom rade pre mňa možnosťou tráviť spoločné chvíle s tými, ktorých mám rád. Zvyky aplikujeme hlavne počas večere, či už je to hádzanie orechov do kúta, rozrezanie jabĺčka naprieč, aby vznikla „pekná kvetinka“, a tak. Menu sa trochu odlišuje od tých, ktoré nám pripravovala ešte moja stará mama. Bola to hlavne polievka so sušenými slivkami, ktorú v súčasnosti nahradila kapustová polievka, kapra nahradil losos alebo filé z tresky. Zostali oplátky, ktoré jeme s medom a cesnakom a, samozrejme, k rybke aj šalát. Ten klasický zemiakovo-cibuľový tiež nahradil majonézový.

2. Už len keď si spomeniem na ktorékoľvek Vianoce v detstve, tak sa spájali hlave so snehom. Ako deti sme boli vonku, stavali sme snehuliakov, hrali hokej, sánkovali sa a ľahšie sa čakalo aj na prestretý štedrovečerný stôl. Vždy to bolo malebné a veľmi sme sa tešili, že aj otec je večer doma a nemusí byť na predstavení. Bývali sme v byte, ktorý bol veľmi malý a tak som mal problém dostať do izby, kde bol stromček.

3. Ako si mnohí pamätajú, darčeky sa nekupovali s takým predstihom ako dnes. Pár dní pred Štedrým dňom bol otec nakupovať s mamou darčeky autom. Nakoľko bolo už veľa hodín a on mal večer predstavenie, tak stihol zaviezť domov akurát mamu a on išiel autom aj s nákupom, ktorý bol na zadnej sedačke, do divadla. Bolo to ešte v starej budove divadla vedľa tržnice. Auto stálo pred vchodom do divadla, bezpečnostné kamery vtedy ešte neexistovali. Po predstavení prišiel otec k autu a zistil, že je vykradnuté. Namiesto balíčkov našiel len prázdne zadné sedadlá… Aby nezostalo pod stromčekom prázdne miesto, na druhý deň nákup zopakoval, ale balíčky už dal rovno pod stromček…

Tibor Ujlacký

1. V našej rodine sa snažíme dodržiavať tradičné kresťanské vianočné zvyky, ktoré sme si priniesli z mojej aj z manželkinej strany. Čo je najdôležitejšie, snažíme sa ich vštepiť aj do mladej rodiny našej jedinej dcéry Moniky, aby si aj oni po nás niečo zachovali, a aby to odovzdali svojim dcéram a našim vnučkám. Vianočný stromček, vianočná výzdoba v dome, vianočná hudba v dome vo vianočnom období, modlitba pri sviečke ešte počas adventu, účasť na rorátnych svätých omšiach. Následne vianočný kapor vo vani a nakoniec na štedrý večer nesmie chýbať tradičné hádzanie orechov do štyroch kútov, krájanie jabĺčka, delenie ovocia všetkým, čo sú pri štedrovečernom stole, bohaté obložené vianočné oplátky s medom, orechami a jabĺčkami s cesnakom, slovenská šošovicová polievka, rybacie maďarské halászlé, slovenský zemiakový šalát s cibuľou a zemiakový šalát s majonézou, vysmažené podkovičky z kapra, vysmažené rybie prsty pre malé vnučky, vianočné pečivo a zákusky. Takže taký tradično modernistický slovensko-maďarský vianočný mix zvykov a tradícií, či jedál, pričom samozrejmé je aj pripravené prázdne miesto pri stole pre náhodného hosťa, či spomienka na tých, ktorí nás predišli do večnosti. Vianočná rodinná modlitba či účasť na polnočnej v kostole popri tom všetkom ostatnom, ako je aj zvonenie pred rozbaľovaním darčekov, nemôžu chýbať. Bez toho by to neboli Vianoce.

2. Bola to počas štedrého večera tiež vždy zmes tradičných vianočných zvykov z maminej a otcovej strany, taký maďarsko-slovenský mix. Tešil som sa vždy ako malý chlapec na takú tú vianočnú pohodu, očakávanie štedrého večera, rozbaľovanie darčekov pod stromčekom, rozprávky v televízii, guľovanie a sánkovanie na sídlisku Chrenová, ale aj nenápadnú návštevu
Nitrianskeho hradu a Katedrály sv. Emeráma, kam ma zvykol otec pravidelne vodiť k Betlehemu, kde bol taký malý černoško, ktorému keď som hodil mincu, tak zakýval hlavou. Tešil som sa vždy aj na vianočné návštevy starých rodičov z oboch strán a darčeky od Ježiška pod ich stromčekmi. To bola taká čarovná a krásna atmosféra, ktorá sa mi dodnes v dobrom vynára a vracia v spomienkach. K tomu plno snehu, cesta na saniach po meste a sledovanie rozžiarených vianočných stromčekov v oknách bytov a domov.

3. Bolo ich za tie roky viac, ale tie najúžasnejšie a najkrajšie boli vždy vláčiky. Od rodičov, teda od Ježiška, som raz pod stromček, dostal prvé železničné modelové koľajisko aj s vlakovou súpravou, krajinkou so stanicou, domčekmi, vodným mlynom a indiánmi za stromami číhajúcimi na prichádzajúci vlak. Od starých rodičov z otcovej strany to bol okrem vláčika či pozorovacej súpravy OPTIK raz aj luk so šípmi, z ktorých jedným som dedka prvým výstrelom hneď trafil rovno do čela a následne druhým aj do pohára so sektom. Vianočná topka však raz bola pohyblivá automatická železničná lokomotíva so zvukmi, krásnej červenej farby so zlatými doplnkami na baterky, ktorú som si našiel pod stromčekom u babky z maminej strany z Maďarska. Tá nemala chybu, ale odvtedy som už takú nikdy nikde nevidel. Žiaľ, nezachovala sa podobne, ako ani tie ostatné najkrajšie vianočné darčeky, ktoré som ako dieťa dostal. Ale mám ich aspoň v spomienkach, ako aj tých, od ktorých som ich dostal.

Miroslav Pupák

1. Na Vianoce mávame dve večere. Najprv ideme s rodinou k svokrovcom. Po všetkých chodoch a po rozbaľovaní darčekov pokračujeme na druhú večeru k mojim rodičom. Zvyky dodržiavame rovnaké tam aj tam. Štedrovečerná večera sa u nás začína oplátkou s medom a cesnakom. Nasleduje kapustnica a ako hlavné jedlo máme majonézový šalát s rybou a s rezňom. A potom sa už ide k vianočnému stromčeku. No a do tretice, ale to už bez večere, nás čaká rozbaľovanie darčekov u nás doma pod stromčekom.

2. Ako dieťa som sa vždy na Vianoce veľmi tešil. Samozrejme, vtedy som si užíval najviac rozbaľovanie svojich darčekov. Postupom času som si začal viac užívať tú čarovnú atmosféru a pohodu. Úplne iný zmysel majú Vianoce teraz, keď môžeme s manželkou sledovať nášho syna ako sa z Vianoc teší, tá detská radosť je nefalšovaná a nákazlivá, a to je naozaj na nezaplatenie. Nič materiálne ma nedokáže potešiť tak, ako vidieť syna a celú rodinku šťastných a rozradostených.

3. Z detstva si asi najviac pamätám, keď som dostal hokejové kartičky a album. Zakladal som si ich dlho do noci. Určite som podostával veľa super darčekov, ale veď to už bolo naozaj veľmi dávno, tak si ich nepamätám. No tie hokejové kartičky sa mi vryli do pamäte a asi aj predznamenali moju hokejovú kariéru.

(jk)
foto: archív respondentov


Najčítanejšie správy
Nitra vlani preinvestovala rekordnú sumu peňazí
21. február 2024
Ako budú fungovať škôlky počas jarných prázdnin
16. február 2024
Nitra inšpirovala kolegov z mesta Prešov
16. február 2024
Chutné a zdravé jedlá v školách. Projekt, v…
14. február 2024