Čo patrí a čo nie do záhradného kompostéra?

 

Mesto Nitra začalo s prideľovaním kompostérov pre obyvateľov rodinných domov.  Kompostovanie síce nie je žiadna veľká veda, no predsa len má svoje zásady. Veríme, že aj vďaka nasledovnému textu si dokážete svojpomocne vyrobiť kvalitné hnojivo, ktorým kompost jednoznačne je.

Čo patrí do kompostéra:

Do kvalitného kompostu môžete pridať skoro všetky biologické odpady zo záhrady aj domácnosti. Ideálna je čo najrôznorodejšia zmes materiálov.

• zvyšky z čistenia a spracovania ovocia a zeleniny z kuchyne,
• zvyšky z citrusových plodov (citróny, pomaranče, grepy, banány, a pod.)
• zhnité ovocie a zelenina,
• usadeniny z kávy, čajové vrecúška,
• škrupiny z orechov, kôstky a makovice,
• zvädnuté kytice a črepníkové rastliny aj so zeminou,
• papierové vreckovky a servítky,
• potrhané papierové rolky z toaletného papiera a papierových kuchynských utierok,
• potrhané papierové obaly z vajíčok,
• pozberové zvyšky z pestovania na balkóne a v záhrade,
• lístie a ihličie,
• vypletá burina,
• nasekané konáre zo stromov a krovín,
• piliny, hobliny a štiepka z čistého dreva.

Čo nepatrí do kompostéra: 

• surové ani varené kosti,
• zvyšky rýb a výrobky z nich,
• použitý kuchynský olej,
• mlieko a mliečne výrobky,
• chlieb a iné pekárenské výrobky,
• výrobky z vajec,
• piliny a zvyšky z drevotriesky, lakovaného a natieraného dreva,
• biologické odpady z drobnochovu – výkaly, podstielka, zvyšky potravy,
• srsť z vyčesávania zvierat,
• nerozložiteľné odpady (sklo, plasty, kovy, textil),
• lieky a liečivá,
• chemikálie, batérie,
• farebne potlačený a voskovaný papier,
• vata a tampóny z ošetrovania pleti,
• plienky a hygienické vložky.

Dôležitá je čo najjemnejšia štruktúra materiálu. Výdatne vám pomôže kosačka so zberným košom, ktorá dokáže rozdrobiť aj popadané lístie a taktiež záhradný štiepkovač na odrezané konáre zo stromov a kríkov.

KAM UMIESTNIŤ KOMPOSTÉR

Kompostér by nemal byť v blízkosti zdroja pitnej vody ani v záplavovom území. Pre zlepšenie prístupu mikroorganizmov a pôdnych organizmov ku kompostovanému materiálu je potrebné zabezpečiť priamy kontakt so zemou. Pre dobrú manipuláciu odporúčame, aby kompostér nebol príliš vzdialený od zdroja biologického odpadu a prístup k nemu bol pohodlný aj za daždivého počasia. Kompostér by nemal byť vystavený celodennému priamemu slnku, lepší je polotieň niekde pod stromom.

ZÁKLADNÉ PODMIENKY KOMPOSTOVANIA

Veľkosť a skladba materiálov
Pri  ťažšie rozložiteľných materiáloch (uhlikatých), ako sú drevo, tvrdšie časti zeleniny či stonky starších rastlín platí základné pravidlo, že čím sú častice menšie, tým rýchlejšie sa skompostujú. Mäkké šťavnaté materiály (dusíkaté) ako hnoj, pokosená tráva, kuchynský bioodpad sú ľahko rozložiteľné, preto nie je potrebné ich zmenšovať. Platí, že dusíkaté materiály musíme zmiešavať s uhlikatými a ich objemový pomer by sa mal približovať k 1:1.

Prístup vzduchu a vody
Kompostovanie je aeróbny proces – za prístupu kyslíka. Preto sa musíte v maximálnej miere snažiť zabezpečiť dostatočné prevzdušnenie kompostovaného materiálu. Do dosiahneme prekopávaním kompostu. Malo by sa prekopávať minimálne 1-2x počas doby rozkladu. Prekopávaním okrem prevzdušnenia zabezpečíme aj dôkladné premiešanie všetkých kompostovaných materiálov, čím sa zabezpečí rovnomernejší rozklad. Platí aj to, že každé prekopanie urýchľuje rozklad.

Správna vlhkosť
Správna vlhkosť je nevyhnutnou požiadavkou správneho kompostovania. Ak má kompostovaný materiál nedostatok vlhkosti, proces sa spomaľuje alebo až zastavuje. Čím je hrubšia štruktúra zmesi materiálov, tým môže obsahovať vyššiu vlhkosť, ale aj tým dlhšie trvá rozkladný proces. Čím je v komposte viac vody, tým je v ňom menej vzduchu (voda vytlačí vzduch z dutiniek). Správnu vlhkosť musíme kontrolovať a v prípade potreby ju doplniť (poliatím alebo vlhkým materiálom) alebo znížiť pridaním suchých a savých materiálov.

KEDY JE KOMPOST ZRELÝ?

Vyzretý kompost je hnedej až tmavohnedej farby, jemnej hrudkovitej štruktúry, nezapácha, ale vonia ako lesná pôda. Je to vysoko stabilné hnojivo. To znamená, že živiny v ňom obsiahnuté sa do pôdy uvoľňujú len veľmi pomaly, takže za normálnych podmienok nedochádza k ich vyplavovaniu do podzemných vôd. 

Súbory na stiahnutie: 

• Leták  (3.1 MB)
• Leták  (880.7 KB)

(mp)

---