Psychologička Kuchárová: Syndróm vyhorenia je stav, v ktorom nám prestanú fungovať naučené regeneračné mechanizmy

10. október 2024

#Sociálne

#Sociálno-patologické javy

Každý rok si 10. októbra pripomíname Svetový deň duševného zdravia, ktorý upozorňuje na dôležitosť starostlivosti o našu psychickú pohodu. Duševné zdravie má zásadný vplyv na všetky oblasti života – od vzťahov až po pracovný výkon. Napriek tomu, že sa tejto téme v posledných rokoch venuje stále viac pozornosti, stigmatizácia a predsudky spojené s duševnými problémami sú v našej spoločnosti stále prítomné.

Pri tejto príležitosti sme oslovili psychologičku Barboru Kuchárovú, ktorá nám pomohla lepšie pochopiť, ako si udržiavať duševnú rovnováhu, čeliť náročným obdobiam a kedy vyhľadať odbornú pomoc.

Pojem duševné zdravie dnes už nie je žiadnou neznámou. Asi neexistuje žiadna oblasť života, ktorú by neovplyvňovalo. Vnímate posun v diskusii o duševnom zdraví za posledných pár rokov? Je verejnosť viac otvorená hovoriť o problémoch alebo stále prevláda stigma?

Napriek snahe je stigma stále prítomná, duševné zdravie riešime dominantne, ak sa týka niekoho iného. Priznať, že zdroj je v nás je stále ťažké. Veľká téma je absentujúca sebareflexia.

V mnohých rodinách sa o duševnom zdraví stále nehovorí otvorene, prípade sa táto téma podceňuje a zaobaľuje do všeobecného „je to len zlý deň“. Ako môžeme iniciovať takéto rozhovory s blízkymi, najmä ak máme pocit, že naše problémy nebudú brané vážne?

Tu je odpoveď otvorenosť. Aj napriek bagatelizácii je dôležité trvať na úprimnosti a neustúpiť zo svojho postoja.

Ako ovplyvnili posledné roky – pandémia, izolácia, vojna, ekonomická neistota – duševné zdravie na Slovensku? Vidíte nejaké špecifické trendy alebo problémy, ktoré sa objavili práve kvôli týmto udalostiam?

Obdobie, ktoré sme žili, bolo a je veľmi záťažové. Celospoločensky sa akcentuje najmä v rozvoji generalizovanej úzkosti, suicidálnych prejavov, a to i u mladých ľudí, v rozvoji závislostí ako spôsobu hľadania úľavy. Expanduje pocit vyhorenia a derealizácie.

Opýtam sa to veľmi jednoducho a priamo – čo robiť, aby sme sa z toho všetkého, čo sa dnes okolo nás deje nezbláznili?

V našich životoch treba hľadať blízkosť, stabilizáciu, mať priateľov, rodinu a vo všeobecnosti priestor, kde môžeme byť sami sebou, kde môžeme byť autentickí.

V kontexte dnešného hektického životného štýlu často počúvame o vyhorení. Ako môžu ľudia rozpoznať, že potrebujú odbornú pomoc? Existujú varovné signály, ktoré si často nevšimneme a sú jasným varovným signálom?

Varovnými signálmi vyhorenia sú depresia, ľahostajnosť, cynizmus, sťažený kontakt, strata sebadôvery, časté choroby a telesné ťažkosti. Je ideálne, ak čo najskôr vyhľadáme pomoc odborníka.

Ako môžeme odlíšiť bežné „zlé dni“ od skutočných problémov s duševným zdravím, ktoré si vyžadujú zásah odborníka?

Syndróm vyhorenia je stav, v ktorom nám prestanú fungovať naučené regeneračné mechanizmy. Vyhorenie už nedokážeme dospať, vyliečiť prechádzkou, prosto je to už viac ako „zlé dni“.

Často sa hovorí o potrebe rovnováhy medzi prácou a osobným životom, ale mnoho ľudí ju ťažko dosahuje. Ako môže jednotlivec nájsť túto rovnováhu, keď tlak na výkon z pracovného prostredia je stále silnejší?

Rovnováha stojí na sebaúcte, čo je dominantne práca s hranicami, kde sme užitoční v pomoci iným a kde sa už točíme v kruhu, kde je pomoc neefektívna.

Ako vnímate tento tlak na produktivitu? Môže byť honba za vyšším výkonom v modernej spoločnosti paradoxne toxická pre naše duševné zdravie?

Jednoznačne áno. V dôsledku toho sa nám práve naopak absolútne zníži produktivita. Prirovnala by som to k starostlivosti o kone. Aj zviera má byť oddýchnuté, aby vedelo podať výkon.

Duševné zdravie sa často redukuje iba na individuálne problémy a potreby, ale akú úlohu zohráva spoločenský a kultúrny kontext v našom prežívaní? Aké systémové zmeny by sme potrebovali, aby sme zlepšilo kolektívne duševné zdravie?

Problémom je, že celospoločensky žijeme v etape raného kapitalizmu, ktorý je synonymom zneužívania ľudských zdrojov. Dobrý zamestnávateľ vníma, že je potrebné dopriať ľudom priestor na spokojný život a sekundárne zistí, že sú omnoho viac produktívni.

Ak by ste mali určiť jeden faktor, ktorý má najväčší vplyv na kvalitu náš duševného zdravia, čo by to bolo?

Životná spokojnosť.

Čo robia psychológovia a terapeuti pre svoje duševné zdravie? 🙂

Našou úlohou je dbať o work and life balance. Inak nemôžeme pracovať s ľuďmi 🙂