Akékoľvek opatrenie prijmeme, iba ním presunieme množstvo vozidiel po cestách, ktoré máme, hovorí Radovan Slávik, dopravný inžinier z odboru dopravy na nitrianskej radnici. Odborník s doktorátom z cestnej dopravy zo Žilinskej univerzity v rozhovore tvrdí, že zmeniť musíme hlavne nastavenie v našich hlavách, aby sme sa napríklad nehanbili za používanie MHD. A rovnako ako mnohých, aj jeho zaráža, prečo niektoré riešenia dávno fungujú v zahraničí, dokonca v iných krajských mestách, no v Nitre nie.
Top téma dnešných dní je dopravná situácia v meste – zápchy, kolóny, ktoré sú všade, no vyskakujú teraz hlavne na Zobore. Zachytil som argumenty, že to je bežný začiatok školského roka, ale akosi cítime, že nie je, lebo aj pred pandémiou, keď ľudia chodili normálne do práce a deti do škôl, neboli tie zápchy až také. Čo sa stalo?
Asi sme si odvykli od upchatých ciest a kolón, pretože tu bolo obdobie, keď sa robilo z domu a deti nechodili do škôl. Zároveň tomu v prípade Zobora nepridáva ani výstavba ciest na Šindolke, respektíve budúcej Promenade, no pre zlepšenie treba chvíľu niečo vydržať. Problém spočíva aj v tom, že po tom, čo sa obnovil život do normálu, je určitá časť ľudí, ktorá sa nevrátila do verejnej dopravy.
Výpadky v autobusoch sú 10-tisíc ľudí denne. V bežnom období prepravila nitrianska MHD 40-tisíc ľudí za jediný deň, dnes sa 10-tisíc ľudí niekam stratilo.
Oni sa nestratili, väčšina prešla do áut možno aj zo strachu o svoje zdravie. Niektorí zistili, že komfort vo vozidle majú väčší, a preto sa už nevrátili do systému verejnej dopravy. Preto je tá situácia teraz horšia ako pred pandémiou, preto je mesto upchatejšie.
Alternatívy k autám
Ľudia, ktorí idú napríklad z Moskovskej a Metodovej na Zobore, majú problém vôbec vyjsť na Jeleneckú, lebo vidia, že autá sa sypú už od Hrnčiaroviec a Štitár.
Áno, a to je podstata problému. Situáciu tu zhoršuje výstavba v rámci priľahlých dedín aj vo východnejšej časti Zobora. Pribudlo tu veľa domov, ich obyvatelia chodia autom, a to spôsobuje problémy nielen na križovatke pod Zoborom, ale aj ďalej v meste.
Z toho ale vyplýva, že ideálne by bolo, ak by obyvatelia cestovali autobusmi. Zistilo sa, že dnes v jednom aute sedí v priemere iba 1,2 človeka, čiže zjednodušene, čo auto, to jeden cestujúci. Je tu teda otázka motivácie ľudí, aby prešli z auta do verejnej dopravy.
Ťažko sa motivujú ľudia, keď vidia, že autobus stojí v takej istej kolóne ako auto. Preto je nutné zavádzať prvky preferencie verejnej dopravy, či už bus pruhy alebo iné opatrenia, ktoré urýchlia autobus, napríklad dynamickou preferenciou v rámci svetelnej signalizácie, jednoducho uprednostňovaním autobusov pred individuálnou dopravou.
Nepomohla by aj kampaň, ktorá by ľuďom vysvetlila, že autobus prevezie naraz 50 aj viac ľudí? Ak by sa tých 50 ľudí premiestnilo z áut do autobusu, tak zmizne 50 áut, čo je zhruba jedna kolóna od kruhového objazdu po horný vchod do kasární.
Určite by pomohla aj takáto kampaň, ale asi len čiastočne. Sú typy ľudí, ktorých je ťažko presvedčiť, aby presedlali do autobusov, pretože u nás je vlastníctvo auta stále brané ako prestíž. Aj keď dúfam, že s príchodom nového dopravcu od januára sa tá situácia trošku zlepší: ľudia budú zvedaví, budú chcieť vyskúšať niečo nové, kvalita MHD by mala narásť, či už samotnými novými autobusmi, alebo rôznymi modernými formami platenia. Je tiež potrebné si uvedomiť, že nitrianska MHD má veľký potenciál, lebo cena cestovného v MHD je v porovnaní s inými krajskými mestami nízka a s príchodom nového dopravcu ostane zachovaná.
Naznačili ste, že MHD môžu zrýchliť bus pruhy, dokonca mesto už zverejnilo lokality, v ktorých by postupne vyhradené pruhy pre autobusy mali vzniknúť. Hovorí sa o Mostnej, Kavcovej a Hollého a o niektorých cestách, ktoré nepatria mestu, ako napríklad Dobšinského a Štefánikova trieda. To sú len tri mestské cesty a dve, ktoré mesto ani nevie ovplyvniť. Je teda reálne, že bus pruhy budú a ak aj vzniknú, zafungujú, keď ich má byť tak málo?
My sme túto tému preberali na Krajskom dopravnom inšpektoráte, kde nie sú úplne naklonení ich zavádzaniu, respektíve chcú, aby ich bolo naraz čo najviac a v čo najväčšej dĺžke, aby fungovali, čo však nie je vždy možné spraviť vzhľadom na existujúcu zástavbu alebo na existujúce pomery v rámci ulice. S vytváraním bus pruhov sme na dobrej ceste napríklad na Mostnej ulici v úseku od Podzámskej po križovatku s Wilsonovým nábrežím. Sú samozrejme rôzne názory a pochybnosti, či bus pruhy pomôžu a koľko času ušetria. Ak ale vieme, že napríklad v rámci Mostnej stojí autobus v kolóne, tak každých sto metrov voľnej jazdy pomôže. Samozrejme, nebude to stopercentné, spoj nebude chodiť načas tam, kde vznikne kolóna, ale vieme aspoň získať nejakú časovú úsporu, možno z meškania 8 minút bude 5-minútové meškanie. Nitra má zatiaľ jediný bus pruh, na Hviezdoslavovej ulici na Klokočine, ale ak sa pozrieme na jeho efektivitu, je minimálna, pretože situácia v tejto lokalite nie je taká kritická, aby tu bol potrebný.
Tu to zrejme funguje podobne ako pri téme pešej zóny – každý kritizuje, prečo má Nitra takú úzku a krátku pešiu zónu. Ak nechceme zachádzať do utópie a uvažovať o vybúraní historickej zástavby, tak vieme, že je to fakt a pešiu zónu nikdy nenafúkneme. Zrejme aj v doprave platia podobné princípy. Asi sa nedá vybúrať pár domov, aby sme postavili širšiu cestu. Ktoré sú lokality v Nitre, kde výrazne pociťujeme, že bus pruhy by tam pomohli, ale pre zástavbu alebo z vlastníckych dôvodov tam sú nereálne?
Aj na Hollého sme limitovaní šírkovými pomermi, i keď tam sa nám podarilo do projektu vtesnať aj bus pruh, i keď v jednej časti je to trochu na úkor chodníka. Sú to ale aj niektoré ulice v centre mesta, kde sa daná ulica nedá rozširovať, pretože narážame na súkromné pozemky – aj samotná Štúrova je taká, ak by sme tam chceli zachovať počet pruhov aj chodník a zeleň, bolo by náročné riešiť na nej ešte aj bus pruh. To isté Kmeťkova ulica, tam by sa bus pruh dal vytvoriť, ale išlo by to na úkor pozdĺžneho parkoviska, čo by sa ľuďom určite nepáčilo.
Doprava sa zahusťuje aj tým, že sa dokončujú nové projekty. Mnohí Nitrania sa už teraz desia chvíle, keď sa naplno otvorí Tabáň, Promenada, keď sa dokončí Orbis a ďalšie projekty. Sú tu teda developerské projekty, ktoré možno urbanisticky doplnili mesto, ale zároveň zaťažili dopravnú sieť.
Je to pravda, záťaž na dopravu tu očakávame. Avšak oba projekty, Orbis aj Tabáň, sú v centre mesta, ich obyvatelia by teda nemuseli používať auto na dochádzanie do práce alebo do škôl, lebo sú priamo v centre. Najväčší problém teda nie sú samotní obyvatelia Nitry, ale skôr tí ľudia, čo dochádzajú z obcí. Promenada bude horší prípad, lebo tam bude aj obchodné centrum. Už v súčasnosti je úsek od divadla po kasárne úplne upchatý. Robia sa tam síce aj opatrenia, ktoré by mali pomôcť, je však otázne, či aj všetky zlepšia situáciu, lebo stále narážame na okružnú križovatku pod Zoborom, ktorá ak nebude priepustná hlavne v smere Zobor-centrum, vždy budeme mať problém.
Čo sa s tým dá robiť? Mesto nie je vlastníkom ciest na okružnej križovatke, v správe nemá ani väčšinu ciest v okolí tejto križovatky pod Zoborom.
Kruhový objazd pod Zoborom je iba v dočasnom riešení…
Ale v dočasnom riešení je už najmenej desať rokov…
Bohužiaľ, je to tak. Ak by sa z neho spravila turbookružná križovatka, kde by priepletové úseky boli vyriešené tak, aby tam nevznikali kolízne situácie, bol by nielen priepustnejší, ale aj bezpečnejší. Viackrát sme žiadali Slovenskú správu ciest o danie do normálneho stavu. Dostali sme odpoveď, že okružná križovatka pod Zoborom po vybudovaní R1 vyhovuje, aj keď vieme, že kapacitne určite nevyhovuje. Nezostáva iné, ako tlačiť na župu aj na štát, ktorí sú vlastníkmi týchto ciest, aby sa hľadalo riešenie, ktoré podľa môjho názoru nie je až také náročné. Na druhom kruhovom objazde, pri Promenade, sa robia odbočovacie pruhy vpravo, takzvané bypassy, táto križovatka by sa teda mala skapacitniť. Výhodou pre Zoborčanov bude to, že jednopruhová komunikácia, ktorá išla popod R1 z Dražovskej ulice, sa rozšíri a ten najproblematickejší úsek bude už len podjazd pod R1, kde bude na striedačku púšťať dopravu semafor, ostatné úseky tu budú dvojpruhové.
Keď sme sa vrátili k Zoboru, už sa otvorene hovorí, že Nitriansky samosprávny kraj tu zaspal dobu a neurobil za celé roky vôbec nič na vybudovanie prepojenia Jeleneckej so Zlatmoraveckou, respektíve Chrenovskou. Pritom cesty tu sú vo vlastníctve župy. Až teraz sa narýchlo schválilo, že župa bude riešiť územné rozhodnutie pre výstavbu novej cesty. Existujú ale obavy, že po výstavbe novej cesty zo Zobora sa síce uľaví lieviku pod Zoborom, upchá sa však úsek pri Zlatomoraveckej a Levickej.
Rozptyl dopravy bude po vybudovaní novej cesty určite lepší. Je samozrejme možné, že vzniknú problémy inde. Ani by som nepovedal, že na Zlatomoraveckej, ale napríklad možno ďalej, napríklad na križovatke Triedy Andreja Hlinku a Dlhej alebo pri N-Centre, kde sa stretnú ľudia z Hrnčiaroviec, zo Zobora, aj z Chrenovej a zo smeru od Veľkého Cetína. Tým len presúvame množstvo vozidiel po cestách, ktoré máme. Je preto možné, že riešenie bude na pár rokov dostatočné a problém sa potom začne zase vynárať niekde inde. Ale aj bez ohľadu na to je prepojovacia komunikácia zo Zobora dôležitá. Pomohlo by tiež, ak by potom v budúcnosti na ňu naviazalo prepojenie Zobora s Levickou, Levickej s Dlhou a následne s Priemyselnou, čím by sa vytvoril malý južný obchvat Nitry, o ktorom sa dlho hovorí, ktorý by odľahčil centrum mesta. V dlhodobom horizonte ale treba hľadať riešenia, ako ľudí dostať aj do verejnej, či iných druhov dopravy.
Problémový kruhový objazd pod Zoborom
Na to ale okrem primeraných podmienok treba mať mentálne nastavenie.
To určite áno, ale veď vidíme aj z niektorých našich miest, napríklad z Bratislavy a z Trnavy, že tam sa to myslenie ľudí už začína preklápať. Verím, že postupne sa to zmení aj u nás.
Okrem zápch na Zobore sú problematické aj Krškany, tu je však problémom štátna cesta I/64.
Áno, je to cesta prvej triedy, mesto teda nemá veľmi kompetencie, ako to vyriešiť. Čiastočne by pomohol spomínaný malý južný obchvat, kde by sme prepojili Priemyselnú s Dlhou. Ale preložka I/64 je dôležitá hlavne z pohľadu tranzitnej nákladnej dopravy. Pred viac ako pätnástimi rokmi, keď projektovali R1, sa navrhol zjazd, mala sa vybudovať hneď aj preložka cesty, ktorá by išla až po Komjatice a obišla by nielen mestskú časť Krškany, ale aj všetky dediny. Lenže R1 sa vybudovala, ale táto časť nie, takže doprava tu ostala akoby bez ruky alebo bez nohy a to pokrivkávanie v tejto lokalite vidíme aj cítime. Prebiehajú rokovania s ministerstvom dopravy aj so župou, na ktorých sa snažíme aspoň o to, aby prebudovali križovatku Nitra-Juh s Cabajskou tak, aby spĺňala všetky podmienky bezpečnosti a bola kapacitnejšia. Následne potom sa musíme snažiť o prvú časť preložky I/64, teda aspoň po Ivanku. Tým by sa Krškančanom veľmi uľahčilo, pretože kamiónová doprava by sa presunula inde, išla by tou preložkou.
V tejto časti je aj Čermánsky most, ktorý bude župa rekonštruovať, lebo je v hroznom stave. Ráta sa tu s vylúčením kamiónov nad 20 ton, ktoré sa počas opráv mosta presunú zase len do centra mesta, čo je presný opak toho, o čo sa usiluje súčasné vedenie mesta, ktoré chce úplne dostať kamióny z centra Nitry.
Uzávierka Čermánskeho mosta pre nákladnú tranzitnú dopravu nad 20 ton bude mať veľmi negatívne dopady na dopravu v meste, ja sa obávam, že to bude horšie, ako keď sa rekonštruoval Univerzitný most. Vtedy ľudia videli, ako veľmi sa dokáže uľaviť doprave v meste, keď je odklonená nákladná doprava mimo centra a teraz nastane presný opak, kamiónov v centre ešte pribudne. Podľa župy bolo nevyhnutné uzavrieť Čermánsky most pre kamióny. Uzávierka je už odsúhlasená, čaká sa na prepracovanie signálnych plánov svetelnej signalizácie zo strany župy, ktoré sú podmienkou uzávierky.
A to nehovoríme o tom, že reálne župa svoj most ešte ani nezačne opravovať.
Presne, potrebujú ešte dotiahnuť povoľovacie procesy. Budú tiež posudzovať varianty, ako most rekonštruovať, samotná rekonštrukcia je teda dosť vzdialená, nie je to záležitosť mesiacov, ale skôr rokov.
Ako je v tomto nastavený zákon? Nemôže si mesto dupnúť nohou, že nesúhlasí a tranzit do centra Nitry nepustí?
Narážame na to, že celý tranzit pôjde po cestách prvej a druhej triedy, ktoré nie sú mestské. Máme možnosť vyjadriť sa, môžeme nesúhlasiť, ale nie sme orgánom, ktorý má konečné slovo. Je to na dohode medzi dopravným inšpektorátom a okresným úradom, respektíve župou.
Na hlavnom ťahu od Chrenovej po Tabáň pribudli v poslednom čase dva semafory. Ľudia si už možno zvykli na nový semafor na Triede Andreja Hlinku, ale nadávajú na semafor pri Tabáni. Autá nestíhajú v smere od Chrenovej k Tabáňu prejsť, chodci už majú zelenú. Bývajú tam kolízie.
Problém tu je v krátkej vzdialenosti medzi križovatkami pri Tabáni a pri Priore, ak aj majú vodiči pocit, že tam nie je zelená vlna, nie je to pravda, tých áut je tam však toľko, že zelenou vlnou jednoducho nestihnú prejsť a stoja potom v križovatke. Súvisí to tiež s jednou vecou, ktorú som si v poslednej dobe všimol – veľa vodičov začalo jazdiť na červenú. Niektorí vodiči sú agresívnejší, keď toto robia, ďalší pri šoférovaní nepredvídajú a vojdú do križovatky aj keď vidia, že už nemajú šancu prejsť. To spôsobuje veľký diskomfort pre chodcov, ktorí musia kľučkovať medzi autami, čo je nielen nepohodlné, ale aj nebezpečné. Zároveň to zhoršuje priepustnosť križovatky z ostatných smerov.
Upchaté mesto by mohli odbremeniť záchytné parkoviská. O sieti takýchto parkovísk sa hovorí už dlhšie, pretože problémom sú satelity, ktoré vyrástli v okolí Nitry. Ľudia tu žijú komfortný vidiecky štýl života, ale reálne využívajú všetky výhody mesta. V meste pracujú, v meste im chodia deti do škôl, v meste aj parkujú, zahusťujú tu dopravu. Kde všade sa počíta so záchytným parkoviskom a aká je predstava o fungovaní takéhoto parkoviska?
Ich polohu nám definuje Plán udržateľnej mobility a aj v územnom pláne sa myslelo na vyčlenenie území, kde by sa takéto parkoviská mohli vybudovať. Efekt by to určite malo na Levickej, respektíve za zjazdom z R1, kde by sme dokázali zachytiť väčšie množstvo dochádzajúcich, takisto na Dlhej, teoreticky možno už niekde pred Janíkovcami alebo na Mikovom dvore. To sú lokality, ktoré by si zaslúžili vybudovanie záchytných parkovísk, zároveň sú ľahko napojiteľné na MHD a do určitej miery aj na cyklotrasy. Bolo by vhodné, aby tu mala konečnú niektorá linka MHD, ktorá by sem hlavne ráno a poobede chodila častejšie. Parkovanie by mohlo byť zadarmo s tým, že človek sa musí preukázať lístkom z MHD. Ako so záchytným parkoviskom sa uvažuje aj s parkoviskom pred zimným štadiónom, to ale už aj teraz býva dosť plné. Rovnako sa uvažovalo aj nad záchytným parkoviskom pri atletickom štadióne, to už je ale podľa môjho názoru dosť „hlboko“ v meste – doprava sa tu zaťaží a nemá to ten efekt, ľudia nebudú presadať, len aby sa odviezli tri zastávky viac do centra. Na stanici by zase bolo záchytné parkovisko pre tých, ktorí tu nechajú auto a idú za prácou ďalej, tie predošlé lokality zase poslúžia pre ľudí, ktorí idú za prácou do Nitry. Odľahčene povedané, záchytným parkoviskom na stanici by sme skôr pomohli Bratislave alebo okolitým mestám, lebo vďaka nemu by do týchto miest vošlo menej áut. V rámci Nitry by až taký efekt mať nemuselo, napokon nie v každom meste je štandardom mať záchytné parkovisko pre autá v blízkosti staníc. Mestu by určite pomohli záchytné parkoviská aj v rámci okolitých obcí, ideálne v blízkosti železničných tratí alebo tam, kde chodí prímestská doprava.
Záchytné parkovisko pri Metre asi nepomôže, kým sa nevyrieši doprava pri Klimaku.
Tam sa mesto dohodlo so župou aj so súkromným investorom na vypracovaní dokumentácie. Mala by sa tu robiť okružná križovatka aj s bypassmi. Aj keď ide o cestu druhej triedy, vstúpili sme do toho s požiadavkou vybudovania bus pruhu už od mosta nad R1 až po samotnú križovatku. Odľahčiť by to mohlo nielen mestskej, ale aj prímestskej doprave, pretože tadiaľto premávajú aj prímestské autobusy.
Vy ste sa už na odbore dopravy viackrát vyjadrili, že vašou snahou je upokojovanie dopravy. Čo to je?
Je to jedna z možností ako dopravu znormalizovať a spomaliť hlavne v lokalitách, kde nechceme nadbytočnú tranzitnú dopravu, čiže napríklad v obytných zónach. Prečo by mali trpieť ľudia veľkým počtom prechádzajúcich vozidiel v inak tichej, pokojnej uličke? Snažíme sa ísť touto cestou, aj keď sme sa nestretli s úplným pochopením krajského dopravného inšpektorátu. Verím ale, že sa nám ich podarí o výhodách tohto systému presvedčiť, lebo robí sa to bežne aj v zahraničí a má to svoje prínosy, zvyšuje to bezpečnosť dopravy a aj ľudia si to žiadajú. Prichádzajú nám napríklad požiadavky na osadenie spomaľovacích prahov, ale nie je to jediné riešenie na upokojenie dopravy, navyše, tie klasické spomaľovacie prahy v uliciach Nitry tiež nie sú ideálne, lebo majú aj nevýhody, vzniká tam hluk, lebo autá musia zrýchľovať, takisto sa tým viac znečisťuje ovzdušie. Sú rôzne iné opatrenia, ktoré upokoja dopravu, iné typy spomaľovacích prahov, zužovanie jazdných pruhov, vytváranie križovatiek bez určenia prednosti v jazde dopravným značením, zavádzanie jazdy cyklistov v protismere. Na počudovanie, v Nitre nemáme ani jednu jednosmerku, kde by bolo možné ísť na bicykli do protismeru. Je to pritom bežné v každom krajskom meste, a to už nehovorím o zahraničí, tam to je pomaly v každej jednosmerke. Ide o to, že ak je jednosmerka dostatočne široká, zavedie sa tam značenie, podľa ktorého v tejto ulici cyklisti môžu ísť nielen v smere, v ktorom idú autá, ale aj v protismere. Ak vodič vie, že na takejto ulici môže očakávať cyklistov, spomalí a je prirodzene opatrnejší. Zavádzanie takýchto prvkov ale súvisí aj s mentalitou a nastavením ľudí, nielen tých, ktorí sú v doprave, ale aj tých, ktorí o doprave rozhodujú.
Ak by ste mali neobmedzené možnosti, bez finančných limitov, bez zásahov dopravných inšpektorátov, aké tri zásahy do dopravy v Nitre by ste urobili, aby ste zlepšili dopravnú situáciu v tomto meste?
V prvom rade malý južný obchvat, aby som dostal nežiadúcu dopravu von z mesta. Robil by som všetky možné opatrenia na to, aby som uprednostňoval verejnú a cyklistickú dopravu. A opravil by som povrchy všetkých ciest a chodníkov. (smiech)
Tomáš Holúbek
foto: Roman Oravec, Peter Bednár
Vytvorené: 5. 11. 2021