Areál SPU je nutné priblížiť verejnosti a prepájať aktivity univerzity s mestskými. 

 

Slovensko pozná najlepších študentov vysokých škôl za uplynulý rok. Patrí k ním aj čerstvý absolvent Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre Miroslav Čibik. Stal sa Študentskou osobnosťou Slovenska v kategórii Poľnohospodárstvo, lesníctvo, drevárstvo.

Miro, v prvom rade gratulujem k oceneniu. Tento rok bolo najviac nominácii v histórii súťaže. Porota posudzovala až 91 nominácií. Aký je to pocit uspieť?

Veľmi ma teší, že aj napriek pandemickej situácii bolo z čoho vyberať a súťaž s bohatou históriou nestratila na významnosti. Pocit je to veľmi prijemný, povzbudzujúci, ale zároveň ma toto ocenenie zaväzuje pokračovať v pracovnom nasadení a nepoľaviť v tempe.

Počas pandémie štúdium fungovalo v obmedzenom režime, vyučovanie prebiehalo distančne. Práve v tomto období sa veľa spochybňovalo školstvo a uplatnenie absolventov.

Bolo to náročné obdobie pre všetkých, ako pre študentov, tak aj pre učiteľov. No myslím si, že aj napriek neľahkej situácii sme sa rýchlo vedeli zorientovať a nabehnúť na nový systém. Verím, že najbližšie roky štúdia, vedy a výskumu rýchlo dobehnú to, čo sa v dôsledku pandémie zameškalo alebo nestihlo.

Koľko študentov bolo nominovaných z SPU?

V rámci našej univerzity bolo nominovaných 8 študentov, doktorandov.

A v rámci vašej kategórie?

Presný počet neviem. Niekoľkých študentov nominovala Technická univerzita vo Zvolene či Slovenská akadémia vied.

Do súťaže sa študenti nehlásia sami, nominujú ich fakulty. Vedeli ste o nominácii alebo to bolo pre vás prekvapenie?

Do súťaže som bol nominovaný už minulý rok, takže ma nominácia neprekvapila, no veľmi potešila.

Čo všetko malo vplyv na udelenie ceny Študentská osobnosť roka?

Ocenený som bol za záverečnú prácu v rámci doktorandského štúdia, ale aj za úspechy vyplývajúce z architektonickej praxe. Boli to prevažne ocenenia za rôzne štúdie, projekty, či menšie realizácie.

Ktoré napríklad?

Spomeniem významné medzinárodné ocenenie BigSEE Architecture Award 2020 a BigSEE Wood Design Award 2020 za samostatne stojaci drevený objekt Rampolynå v Partizánskom alebo nadnárodné ocenenie BigSEE Architecture Award, ktoré každoročne vyberá najkvalitnejšie architektonické objekty a realizácie z osemnástich krajín Európy v kategóriách komerčná a rezidenčná architektúra, krajinný a urbánny priestor.

Proces vzniku dreveného objektu Rampolynå som sledovala.

Áno, tu je nutné spomenúť, že úspech som zaznamenal spolu s ďalšími mladými architektmi. Objekt Rampolynå bol výsledkom medzinárodného workshopu pod vedením dánskeho architekta a stolára Tobiasa Fogeda Permina a Danici Pištekovej z ateliéru Woven. Tento rok sa v druhej polovici augusta zúčastním workshopu znovu. Prebiehať bude v rovnakom formáte, no tentokrát v Starej Ľubovni.

Rampolynu som mala možnosť zažiť dvakrát. Napriek tomu, že laik nevie úplne presne pri prvom kontakte objekt pomenovať, bolo zaujímavé sledovať, že ho ľudia využívajú veľmi intuitívne. O čo teda ide?

Rampolynå je samostatne stojaci drevený objekt, prvok malej architektúry, ktorý svoje funkcie jasne definuje, ale zároveň sa otvára rôznym interpretáciám každého, kto s ním príde do interakcie. Verejný priestor tak dostáva architektúru, ktorá ho dopĺňa a zároveň pretvára.

Viete si takýto objekt predstaviť v Nitre?

Prvotným zámerom bolo spraviť malú a dočasnú intervenciu v priestore len s prechodovou funkciou. Takýchto miest je v Nitre niekoľko. Napríklad prieluky, ktoré vznikli po bombardovaní mesta na konci druhej svetovej vojny a dodnes nie sú zastavané alebo nijak inak využité.

Vo vašej doktorandskej práci ste sa venovali problematike univerzitných areálov, podrobne areálom SPU. Čím konkrétne ste sa v práci zaoberali?

Práca bola zameraná na problematiku univerzitných areálov, ako udržateľnej multifunkčnej súčasti urbanizovaného priestoru sídla. Zameriaval som sa hlavne na prístupy k tvorbe univerzitných areálov, ich typológiu, rôzne koncepcie a historický vývoj univerzitných komplexov v kontexte mestských štruktúr. Sledoval som úlohu univerzitného areálu – katalyzátora sociálneho a ekonomického života v meste, kvalitu a pôsobenie na prostredie. Predmetom bol tiež výskum rôznych foriem univerzitných areálov a hodnotenie prípadových štúdií.

A aký je výsledok?

Výsledkom je súbor odporúčaní pre plánovaciu prax, ktorý predstavuje podklad pre manuál tvorby priestranstiev univerzitných areálov s dôrazom na udržateľnosť.

Keby ste mali vypichnúť 2-3 odporúčania, ktoré by to boli?

Veľký potenciál majú medzipavilónové priestranstvá, kde by mohli vzniknúť rôzne aktivity, pokojne aj krátkodobé podujatia, ktoré by tieto priestory oživili a priniesli sem novú funkciu. V práci spomínam napríklad premietanie filmov na stenu prednáškarne alebo vysunutie univerzitného bufetu do exteriéru v podobe terasy. Ďalším takýmto miestom je priestor v okolí zvieratiek v bezprostrednej blízkosti botanickej záhrady, kde by mohli vzniknúť sedenia pre rodiny s deťmi. Celkovo je z môjho pohľadu nutné priblížiť areál širokej verejnosti a prepájať aktivity univerzity s tými mestskými. Iba tak sa stane plnohodnotným verejným priestorom a silným bodom na mape Nitry.

Aj sa už niečo z vašich odporúčaní realizuje?

Práca je zatiaľ veľmi „čerstvá“, takže na aplikáciu do praxe je ešte čas, no veľmi intenzívne ju budem propagovať a predkladať vedeniu univerzity.

A kde vidíte rezervy?

Hlavným problémom areálu SPU je nevyužitý potenciál niektorých z jeho priestorov a objektov. V rámci výskumu som hodnotil zahraničné univerzitné areály, ktoré svojim užívateľom ponúkali atribúty rozširujúce sociálno-ekonomické aktivity. Rovnako by sa mal zjednotiť a doplniť mobiliár, k čomu by mohol čiastočne dopomôcť aj pripravovaný manuál verejných priestranstiev mesta Nitra.

Prečo je podľa vás verejný priestor dôležitý?

Keď ľudia premýšľajú o mestách, myslia na rôzne veci. Myslia na budovy, ulice, dopravné zápchy, priechody pre chodcov, križovatky. Na prvom mieste by však mali byť oni samotní. Mestá sú primárne určené pre ľudí, a to, ako sa ľudia správajú, kam kráčajú a kde sa stretávajú. Je obrazom toho, ako mesto funguje. Oveľa dôležitejšie ako budovy sú priestory medzi nimi, miesta pre všetkých, čiže verejné priestory. Nie sú však len výplňou medzi budovami, ale sieťou, ktorá mesto prepája. Kvalita verejného priestoru je pre mňa základom života v meste.

Ako pracuje Mesto Nitra s verejnými priestormi v Nitre? Vnímate zlepšenia za posledné obdobie?

Myslím si, že najmä čo sa zelene týka, tak mesto odviedlo kus kvalitnej práce a veľmi intenzívne vnímam tento rastúci trend. Teší ma fakt, že práve zeleň je v meste témou, lebo v poslednom období sa na ňu akosi zabúdalo. Sú to menšie, no podstatné aktivity ako dosádzanie a ošetrovanie drevín, ale aj rozsiahlejšie, napríklad projekt revitalizácie mestského parku. Čo sa samotných verejných priestranstiev týka, tak mám radosť aj z pripravovaného manuálu verejných priestranstiev.

Spomínali ste nevyužívané priestory, tzv. prieluky. Ktorým priestorom by mala radnica venovať pozornosť?

Nie sú to len prieluky, ale aj rôzne vnútrobloky, menej prístupné poloverejné priestory či naopak otvorené plochy so súvislým zeleným porastom. V prvom rade je potrebné takéto miesta zmapovať, zistiť ktoré z nich sú vo vlastníctve mesta a vytipovať tie, ktoré by boli vhodné pre realizáciu nejakých aktivít. Radnica by sa mohla zamerať napríklad na sídliskové priestory, ktoré sú dostupné v krátkych dochádzkových vzdialenostiach pre väčšie komunity ľudí. Nedávno sme riešili projekt obnovy legendárnej „kocky“ na Chrenovej. Miesta, kde sa pravidelne stretávali tínedžeri, ktorí dnes už ako „starí“ Chrenovčania stále spomínajú na tento objekt s láskou a ľahkým sentimentom.

Ocenenia a úspechy Miroslava Čibika:

• 2021: Študentská osobnosť Slovenska v kategórii Poľnohospodárstvo, lesníctvo, drevárstvo
• 2021: Cena BMW Group Slovakia za trvalú udržateľnosť
• 2021: 1. miesto na Študentskej vedeckej konferencii FZKI v kategórii krajinná a záhradná architektúra
• 2020: Medzinárodné ocenenie BigSEE Architecture Award a BigSEE Wood Design Aeard za samostatne stojaci drevený objekt Rampolynå v Partizánskom
• 2020: 2. miesto v celonárodnom finále súťaže Pre vodu
• 2019: 1. miesto v celonárodnom finále súťaže Pre vodu
• 2019: Cena rektorky za vynikajúce výsledky a šírenie dobrého mena univerzity reprezentáciou v študijnej oblasti, oblasti vedy a výskumu
• 2018: Nominácia do celoštátnej súťaže o cenu prof. Jozefa Lacka za najlepšiu diplomovú prácu absolventov architektonických škôl na Slovensku
• 2018: Cena dekanky FZKI za ukončenie štúdia s vyznamenaním
• 2018: Cena dekanky FZKI za najlepšiu diplomovú prácu v kategórii Krajinná a záhradná architektúra

 

Lenka Mareková
Foto: archív Miroslava Čibika

---