Vypátrať spolužiakov po viac ako šiestich desaťročiach bola takmer detektívna práca.

S kamarátkou Soňou Milovskou Balažovjechovou sme sa podujali zorganizovať stretávku zo základnej školy v Nitre na Číneši. Vypátrali sme 82 z 86 spolužiakov, toľko nás totiž bolo od 1. septembra 1954 (teda pred 68 rokmi), keď sme nastúpili do prvej triedy, do 30. júna 1963, vtedy sme ako deviataci opustili školu.

Naša „detektívna kancelária“ okrem kontaktov spolužiakov (veľmi dojímavé boli telefonáty s každým „objaveným chlapcom či dievčaťom“) zhromažďovala aj fotografie zo spoločných školských čias. Príbehy a spomienky našli uplatnenie vo vyše stostranovej textovo-fotografickej knihe, ktorá uzrela svetlo sveta pred vlaňajšou prvou stretávkou. Prišla aj naša triedna učiteľka, 89-ročná Viera Štefčeková, ktorá nás učila prvých päť rokov. Spoznala všetkých, oslovila nás krstnými menami. Ako je to možné? „Lebo ste sa vôbec nezmenili,“ prízvukovala šibalsky pani učiteľka, ktorá nám vštepila pevné vedomostné a praktické základy do života.

Rande sme si dali vlani aj tohto roku pred školou, pani Viera Štefčeková síce tento rok chýbala, pribudli však tí, ktorí vlani nemohli prísť. V „útrobách“ našej školy nás sprevádzala terajšia riaditeľka Základnej školy kniežaťa Pribinu Iveta Miková: „Žiaci, aj tieto tety a ujovia chodili voľakedy do tejto školy,“ predstavila nás siedmakom počas hodiny matematiky. Ten najsmelší sa ozval: „Ale už sú starí.“ No, áno, máme 74 rokov, ale oživujeme spomienky spred desaťročí: „Tu sme mali triedu, šatne, na tejto chodbe sme stáli v rade na obedy, riaditeľňa i laboratória sú na pôvodných miestach…“ Keď sme boli šiestačky, nedokázali sme preskočiť kozu v telocvični. To sme už mali ďalšieho triedneho učiteľa, telocvikára Petra Pecha, ktorý viedol celú triedu štyri roky k rôznym športovým aktivitám. „V tomto kúte sme stáli, ak sme vyrušovali, cez toto okno sme liezli na školský dvor z triedy (bola tam halda uhlia), po zábradlí sme sa šmýkali z druhého poschodia až na prízemie,“ spomína lekárka Eva, exminister Martin, akademický maliar Milan, učiteľka Viera, úradníčka Elena… A tie poznámky v žiackych knižkách! Nestál som v pozore pred hodinou. Nemala som ruky za chrbtom cez vyučovanie. Bežal som z triedy na záchod. Vyrušovala som cez prestávku…

Nestihli sme „prebrať“ všetky spoločné zážitky a lapajstvá. Tretie pokračovanie bude o rok, keď si zasa budú mať čo povedať spolužiaci s vysokoškolským diplomom, maturitným či len deviatackým vysvedčením. Žiaľ, už sa nikdy nestretneme s tými 28 „chlapcami a dievčatami“, ktorí nás navždy opustili.

Klára Grosmannová Máčiková

---