České Budějovice

Štát ležiaci v Strednej Európe vznikol v roku 1918 po niekoľkostoročnej nadvláde Habsburgovcov ako
Československá republika, ktorého súčasťou bolo aj Slovensko a Podkarpatská Rus. Tá bola po 2. svetovej vojne pripojená k bývalému Sovietskemu zväzu. V roku 1993 vznikla samostatná Česká republika. Väčšia časť územia patrí k Českému masívu, ktoré sa radí medzi najstaršie stavebné jadrá Európy. Do východnej časti krajiny zasahujú hrebene vrásových pohorí zo sústavy Karpát. Česká republika má bohaté zdroje nerastných surovín, ako sú ložiská hnedého i čierneho uhlia a kaolinit. Tradícia ťažkého priemyslu siaha až do obdobia Rakúsko-Uhorska, kedy patrila k „priemyselnej dielni“ monarchie.
Významnú tradíciu má výroba skla a porcelánu, ceruziek, textilný priemysel a výroba nábytku. Hlavným odvetvím českého priemyslu je strojárenstvo, ktorého základom je hutníctvo. Na liečivých prameňoch sú vybudované svetoznáme kúpele, ktoré každoročne priťahujú množstvo návštevníkov z celého sveta.

Informácie o meste České Budějovice
Rozloha: 55,53 km²

Počet obyvateľov: vyše 99 600

České Budějovice sú bránou do regiónu, ktorý priťahuje nielen svojimi prírodnými krásami, ale aj historickými pamiatkami a kultúrnym bohatstvom. S takmer 100 tisíc obyvateľmi patria k najväčšiemu mestu Juhočeského kraja. Ten, čo do veľkosti sa zaraďuje v Českej republike na druhé miesto.

História
Sútok dvoch veľkých riek Vltavy a Malše si v roku 1265 český kráľ Prěmysl Otakar II. zvolil k založeniu Českých Budějovíc, aby tak upevnil svoje mocenské postavenie v južných Čechách. Za vernosť kráľovskej korune českí panovníci mesto odmeňovali udeľovaním čestných výsad a privilégií, zaručujúcich jeho hospodársku prosperitu. Už na prelome 13. a 14. storočia tu boli dokončené dva skvostné chrámy a mesto obopínali pevné hradby.
Šestnáste storočie prinieslo mestu nebývalý rozkvet a veľké zisky plynúce do mestskej pokladne predovšetkým z ťažby striebra v okolitých doloch, ale aj z varenia piva, rybárskeho hospodárenia a obchodu so soľou. Tieto peňažné prostriedky boli okrem iného využité na reprezentáciu mesta – vznikla nová budova radnice, prestavali sa hradby a mestská rada vydala rozhodnutie postaviť vysokú vežu, ktorá sa dnes volá „Čierna“. České Budějovice týmto získali renesančný charakter. V roku 1569 tu bola zriadená mincovňa, v ktorej sa spracovávalo striebro.
Tereziánske reformy v polovici 18. storočia spravili z Českých Budějovíc sídlo novovytvoreného kraja. Ku kultúrnemu významu mesta prispeli i piaristi, ktorí sa tu usadili v roku 1762 a zriadili latinské gymnázium. Do tohto obdobia spadá aj vznik mestského divadla.
Devätnáste storočie vstúpilo do života mesta tak prevratným technickým pokrokom, ako aj vývinom modernej občianskej spoločnosti. Postavenie konskej železnice, ako vôbec prvej na európskom kontinente, spojilo České Budějovice s hornorakúskym Lincom. V roku 1847 viedenská firma Hardtmuth preniesla do mesta svoj podnik na výrobu ceruziek a keramických výrobkov, a týmto Budějovice získali svoju prvú veľkú továreň. Pre České Budějovice bol v 20. storočí charakteristický búrlivý rozvoj, kedy mesto vyrástlo do skutočnej hospodárskej a kultúrnej metropoly južných Čiech.

Kultúra a vzdelanie
Návštevníkom mesta, ako i samotným obyvateľom sa naskytuje dostatok možností kultúrneho vyžitia. K nemu patrí stála scéna Jihočeského divadla a ďalšie menšie divadlá. Okrem toho sa v Budějoviciach nachádza aj koncertná sieň Otakara Jeremiáše, Jihočeské múzeum, Alešova jihočeská galéria, Dom umenia, štátna vedecká knižnica, štátna komorná filharmónia, hvezdáreň, planetárium a mnoho iných inštitúcií. Každoročne sa v meste organizuje hudobný festival Emy Destinové a na výstavisku Ve čtyrěch dvorech sa počas roka uskutoční niekoľko desiatok akcií. Hoci má školstvo v meste bohatú históriu, Jihočeská univerzita tu svoju činnosť začala až v roku 1991 – a to fakultami pedagogickou, poľnohospodárskou, biologickou, teologickou a zdravotnícko-sociálnou. V Budějoviciach ďalej sídlia vedecké ústavy Českej akadémie vied a iné odborné školy.

Ekonomika
Počas uplynulých rokoch sa väčšina podnikov v Budějoviciach, ktoré poskytujú zamestnanie približne tretine obyvateľom mesta, pretransformovala na akciové alebo iné spoločnosti. Niektoré z nich fungujú so zahraničnou účasťou. K najvýznamnejším patrí Budějovický Budvar, ktorý mesto, tak aj krajinu preslávil v mnohých štátoch sveta. Ďalej tu pôsobí spoločnosť na výrobu ceruziek Koh-i-noor, Hardmuth, smaltovňa Sfinx či pivovar Samson.
Významné postavenie tu má i strojárenský priemysel, zastúpený Motokovom Jikov alebo výrobcom autopríslušenstva Bosch. Okrem toho sa v Budějoviciach založilo množstvo súkromných firiem a akciových spoločností najrôznejšieho zamerania – pred tromi rokmi ich na území mesta pôsobilo okolo 19 tisíc.

Turizmus
Dodnes sa v Budějoviciach zachoval pravidelný pôdorys centra mesta so zvyškami gotického mestského opevnenia s niekoľkými hradnými vežami a baštami – Železná panna, Otakarka, Rabnštejnská veža. Historický stred Českých Budějovíc bol v roku 1980 vyhlásený za Mestskú pamiatkovú rezerváciu.
Námestie Prěmysla Otakara II. – hlavné mestské námestie má štvorcový pôdorys a s rozlohou približne 0,017 km2 patrí k najväčším štvorcovým námestiam v Českej republike. Okolo neho sú gotické, renesančné a barokové domy s klenbami a uprostred sa nachádza baroková Samsonova fontána s alegorickými sochami. Dominantou námestia je radnica so zvonkohrou.
Dominikánsky kláštor s kostolom Obetovania Panny Márie – ide o súbor objektov s kostolom. Ich výstavba začala v roku 1265 na podnet Prěmysla Otakara II.
Železná panna – veža je zvyškom mestského opevnenia. Jej názov je odvodený od mučidla, ktoré sa tu podľa povesti kedysi nachádzalo. Pravdepodobným obdobím jej vzniku je 14. storočie.
Čierna veža – táto goticko-renesančná historická pamiatka patrí k symbolom mesta. V Čechách je ojedinelým príkladom renesančnej mestskej zvonice s výškou 72,29 metrov s deviatimi poschodiami. Definitívne bola dostavaná v roku 1577.
Kláštorný kostol Obetovania Panny Márie – je najcennejšou umelecko-historickou pamiatkou Českých Budějovíc, ktorej základy boli položené súčasne s mestom a budovaná bola niekoľko desaťročí.
Radnica – pôvodne renesančná, začiatkom 18. storočia barokovo prestavaná podľa návrhu Antonína E. Martinelliho. Ozdobená je alegorickými sochami ľudských cností – Spravodlivosť, Statočnosť, Múdrosť a Opatrnosť. Taktiež sa tu nachádza zvonkohra, pamätná tabuľa T.G. Masaryka a vo vnútri je známy gobelín oslavujúci České Budějovice. Podobne, ako samotné mesto aj jeho blízke i vzdialené okolie je bohaté na prekrásnu prírodu a historické pamiatky. Turisticky vyhľadávanými sú Dobrá Voda, Rudolfov, Libniče, Hosín, Hluboká nad Vlavou alebo Boršov nad Vltavou.

• České Budějovice ako spoluvystavovateľ na ITF SLOVAKIA TOUR 2009
• Cyrilo-metodské slávnosti 2009
• Futbalový turnaj partnerských miest
• Reprezentačný ples 2008
• Študenti z Českých Budějovíc v Nitre
• Archív 2003
• Archív 2005
• Archív 2006
• Archív 2007
• Archív 2008