Báčsky Petrovec

Srbská republika leží v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove. Tento vnútrozemský štát susedí s Maďarskom, Rumunskom, Bulharskom, Macedónskom, Albánskom, Čiernou Horou, Bosnou a Hercegovinou a Chorvátskom. Srbsko zaberá hornaté územie, ktoré prechádza do plochej Podunajskej nížiny. Nachádzajú sa tu rozľahlé krasové územia s jaskyňami a ponornými riečkami.

Územie bývalej Juhoslávie bolo pôvodne súčasťou Rímskej a Byzantskej ríše a od 6. storočia sem začali prenikať slovanské kmene. Po roku 1945 získali nad územím kontrolu komunisti, ktorí obnovili predvojnovú Juhosláviu na formálne federatívnom základe. A až po smrti Jozefa B. Tita dochádza k oslabeniu centrálnej vlády a zosilneniu požiadaviek rozvinutejších republík na väčšiu autonómiu. V roku 1991 sa Juhoslávia rozpadla, keď jednotlivé zväzové republiky postupne vyhlásili nezávislosť a zo zväzu vystúpili. O zotrvanie vo federácii prejavilo záujem jedine Srbsko a Čierna Hora, ktorej predstavitelia utvorili tzv. Novú Juhosláviu. Tá však nezískala medzinárodné uznanie. Vojna na konci 20. storočia tu spôsobila veľkú migráciu obyvateľstva a negatívne ovplyvnila životnú úroveň krajiny.

Radnica v Báčskom Petrovci

Informácie o meste Báčsky Petrovec
Rozloha : 158 km2
Počet obyvateľov: 16 900

Obec Báčsky Petrovec sa nachádza v Srbskej republike v južnej časti Báčky, na úrodnom území medzi obcami Nový Sad, Vrbas a Báčska Palanka. Jeho územie prelína sieť kanálov integračného systému Dunaj-Tisa, ktorý je splavný po celom svojom toku. Obec v súčasnosti tvoria štyri osídlenia, a to Báčsky Petrovec ako osídlenie mestského charakteru, Kulpín, Hložany a Maglic s dedinským charakterom panónskeho typu. Pre územie je charakteristické rôznorodé národnostné zloženie obyvateľstva, pričom viac ako 70% tvoria Slováci.

História Báčskeho Petrovca siaha až do stredoveku a meno Petrovec pochádza z 13. storočia, keď bol v obci uznaný samostatný farský úrad s kostolom venovaným sv. Petrovi. V tureckých zápisoch sa toto pomenovanie po prvýkrát spomína v roku 1553 ako osada s 19 domcami.
Prví Slováci prišli do Petrovca na žiadosť vtedajšieho veľkostatkára Mihajla Čarnojeviča v roku 1745 pod vedením slobodníka Mateja Čániho z Málinca.

Keďže Báčsky Petrovec patrí k najväčšej slovenskej obci v Báčke, stalo sa strediskom najvyšších vyučovacích inštitúcií Slovákov v krajine. Dokazuje to aj Slovenské gymnázium, založené v roku 1919, ktoré má dôležitý význam na zachovanie národnej identity slovenskej národnosti v Juhoslávii a Učiteľská škola. Práve s takýmto účelom sa tu pravidelne konajú Slovenské národné slávnosti. Petrovec je zároveň centrom mnohopočetných kultúrnych, osvetových, hudobných, tanečných a ďalších kultúrno-umeleckých manifestácií. V roku 1845 začala v obci svoju činnosť knižnica, ktorá dnes disponuje s bohatým knižným fondom a v roku 1866 bolo na verejnosti prezentované prvé ochotnícke predstavenie.

Od roku 1957, keď sa zaviedol komunálny systém, Petrovec ako najväčšia obec s najvyvinutejšími sekundárnymi a terciárnymi činnosťami sa stala strediskom komúny. K základnej hospodárskej činnosti patrí poľnohospodárstvo, založené na vysoko produkčnej výrobe poľnohospodárskych kultúr, dobytkárstve a zeleninárstve. Zastúpenie má aj spracovateľský a kovorobný priemysel, stavebná operatíva, tlačiarensko-grafická činnosť, obchod a pohostinské služby. Remeslá tu majú svoju dlhú tradíciu, a tak má aj poskytovanie remeselníckych služieb a drobné hospodárstvo významný vplyv na rozvoj turistiky.

K turistickým atraktivitám patria početné pamätníky, ktoré svedčia o bohatom kultúrno-historickom a etnografickom dedičstve tohto územia. V Báčskom Petrovci nájdu návštevníci dom ešte z čias feudalizmu, budovu farského úradu so slovenským evanjelickým kostolom z roku 1823 a mniač na spracovanie konope, ktorý patrí k chráneným kultúrnym pamiatkam.

Všeobecné informácie