Ráno 26. marca 1945 narušilo pomerne pokojný život Nitranov 42 bombardovacích lietadiel.

 

Na druhú svetovú vojnu si dnes pamätajú už iba najstarší občania. V spomienkach sa vedia preniesť aj do onoho tragického pondelka 26. marca 1945, keď ráno o 8.15 hodine poplachové sirény svojím hlasitým kvílením oznámili letecký útok na Nitru.

O niekoľko minút prenikli nad Nitru ruské stíhačky, ktoré palubnými zbraňami ostreľovali protilietadlové batérie až ich úplne zneškodnili. Krátko nato prileteli tri vlny bombardérov a začali s bombardovaním mesta.

 

Tragický 26. marec

Nálet sa začal len štyri dni pred oslobodením mesta. Cieľom bombardérov bola časť kasární – dnešnej mestskej tržnice a tiež Párovce, kde mala byť (a predtým bola), sústredená nemecká okupačná armáda. Ako píše vo svojej knihe Nitra, druhé Coventry? Štefan Košovan, odtajnené ruské archívy uvádzajú, že úlohou leteckej divízie bolo uskutočniť masový bombardovací útok na fašistické vojenské štáby a nepriateľské vozidlá sústredené v Nitre. 

Ruské informačné zdroje, žiaľ, nedostali načas depešu, že Nemci opustili Nitru dva dni pred bombardovaním. Dňa 25. marca sa uskutočnil generálny útok druhého ukrajinského frontu v smere Bratislava – Brno a Nitra stála v ceste tomuto vojsku. 

 

Štyridsaťdva lietadiel nad Nitrou

Ráno 26. marca 1945 narušilo pomerne pokojný život Nitranov 42 bombardovacích lietadiel. Tieto na Nitru zhodili 166 bômb. Usmrtili 345 prevažne civilných osôb. Cieľom bombardovania bolo zaútočiť na časť kasární a Párovce. Bombardovanie začalo o 8. hodine a 15 minúte. Okrem mestských kasární a Pároviec bomby zasiahli aj ulice Farskú, Kupeckú a vtedajšiu Hlavnú, dnes Štefánikovu triedu a priestor pred hlavnou poštou. Bomby padli i na divadlo a tržnicu, Podhradie a budovu prepoštstva.

Zničených bolo 48 budov, 289 budov bomby silne poškodili a 430 budov poškodili menej. Medzi obeťami bolo len 13 vojakov – 8 vojakov slovenskej armády a 5 vojakov Wehrmachtu, ostatné obete boli civili: Nitrania, prechádzajúci utečenci a cezpoľní návštevníci predveľkonočného trhu z okolitých dedín.

 

Zahynulo 345 ľudí a minimálne toľko bolo aj zranených

V onen osudný deň sa v centre Nitry konal jarmok. Velenie mesta ho nezakázalo ani napriek tomu, že len 50 kilometrov od mesta prechádzal front.

Z historických prameňov vieme a tiež v knihe Nitra, druhé Coventry čítame, že v čase útoku – počas pondelkového dopoludnia – boli ulice Nitry plné ľudí, ktorým pre oneskorené vyhlásenie leteckého poplachu nezostal čas na únik do krytov.

Následkom bola masakra bezbranného davu vrátane detí. Zahynulo 345 ľudí a minimálne toľko ich bolo zranených, takmer všetci boli civilisti. Väčšinu obetí si pozostalí pochovali sami, v dvoch spoločných hroboch našlo miesto svojho odpočinku približne 50 ďalších obetí. Obete si príbuzní odvážali zo zhromaždiska mŕtvol sústredené pri cintorínskej ohrade. Tí, ktorých si príbuzní zo zhromaždiska z rôznych dôvodov neodviezli, sú pochovaní v spoločnom hrobe na mestskom cintoríne.

 

Dlhé roky mlčania

O tejto tragédii sa dlhé desaťročia mlčalo, bomby na mesto totiž zhodili sovietske bombardéry. Pred nimi leteli stíhačky, ktoré strieľali na všetko, čo sa hýbalo. Táto téma bola za minulého režimu tabu – prelomila ho až 67 rokov po tragédii kniha „Nitra, slovenské Coventry?“ Kniha vyšla vo vydavateľstve Garmond v roku 2012. Ide o faktografiu o bombardovaní mesta Nitry cez druhú svetovú vojnu a porovnanie s anglickým mestom Coventry, ktoré dopadlo veľmi podobne ako mesto Nitra.

Kniha obsahuje podrobnú mapu zhodených bômb na mesto, množstvo dobových fotografií zbombardovaných domov, dokumenty, zoznamy obetí a podrobnú históriu tejto smutnej udalosti mesta. Čitateľ tu nájde informácie aj o ďalších bombardovaniach mesta, dozviete sa o jeho fungovaní počas vojny – o tom, aká bola v regióne politická, hospodárska a vojenská situácia. Okrem historických fotografií obsahuje aj zoznam obetí (dovtedy nebol nikde zverejnený), ktoré si vyžiadala táto tragédia.

 

Piloti mohli rozoznať civilov od vojakov

„Lietadlá leteli v takej výške, že piloti mohli rozoznať civilov od vojakov,“ spomína Štefan Košovan, ktorý zbieral podklady k napísaniu knihy niekoľko rokov. Navštevoval archívy, vyhľadal pamätníkov a zistil informácie, ktoré dovtedy neboli nikde publikované. Obrátil sa aj na archívnu službu ministerstva obrany Ruskej federácie, no k záznamom o bombardovaní sa nedostal. Otázka, kto a prečo ho nariadil bombardovanie Nitry, keď v tom čase tu nemecké vojsko nebolo, zostáva nezodpovedaná.

Autorom druhej časti knihy je Emil Vontorčík, ktorý v krátkych príbehoch zachytil zážitky preživších obyvateľov Nitry. Opisuje v nich, ako im do života zasiahlo tragické bombardovanie. Čítanie je o to pútavejšie, že ide o konkrétnych ľudí, konkrétne ulice a miesta, ktoré sú všetkým Nitranom známe. Autori napísaním tejto knihy splatili dlh nielen histórii, ale aj obetiam a pozostalým.

 

Ľudmila Synaková

foto: archív Štefana Košovana

---