Významnou osobnosťou hudobného života mesta bola Alica Saubererová-Nitrayová (1922 – 1996) – klaviristka a pedagogička. V Nitre pôsobila od roku 1944 ako učiteľka hry na klavíri a počas desaťročí pedagogickej práce vychovala množstvo žiakov, z ktorých viacerí sa stali významnými hudobníkmi. Okrem pedagogickej činnosti bola aj aktívnou koncertnou umelkyňou. Ako interpretka sa výrazne zaslúžila o propagáciu diel slovenských skladateľov, pričom niektoré uviedla premiérovo. Koncertovala nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí a spolupracovala so Slovenskou filharmóniou či Štátnou filharmóniou Košice.

Lekárka Anna Czambelová (1920 – 1971) patrila medzi zakladateľky transfúznej služby na Slovensku. Po štúdiu medicíny pracovala v Banskej Bystrici a Trenčíne, neskôr sa stala prednostkou Krajskej transfúznej stanice v Nitre. Vybudovala hematologicko-transfúzne oddelenie, ktorého význam presahoval hranice regiónu. Okrem praktickej medicíny sa venovala aj zdravotníckej osvete a publikovala odborné práce o darcovstve krvi.

Jednou z najpozoruhodnejších žien spojených s Nitrou bola Ľudmila Šapošniková (1906 – 1985) – prvá slovenská letkyňa a majsterka športu v leteckej akrobacii. Narodila sa v ruskom Saratove, no po návrate rodiny na Slovensko vyrastala v Nitre. Práve tu navštevovala meštiansku školu. V 30. rokoch pôsobila v Bratislave, kde spolu so svojím prvým manželom, vojenským letcom Nikolajom Šapošnikovom, založila prvý slovenský Aeroklub M. R. Štefánika. Pilotný diplom získala v roku 1930. Zúčastňovala sa leteckých dní, športových súťaží aj medzinárodných pretekov, napríklad vo Varšave, a dosahovala výborné výsledky. V období, keď bolo lietanie takmer výlučne mužskou doménou, bola symbolom odvahy a odhodlania.

Spisovateľka a poetka Maruša Jusková (Mária Danišová) (1916 – 2004) sa narodila v Nitre. Po štúdiu na Učiteľskom ústave pôsobila ako pedagogička. Do slovenskej literatúry vstúpila v 30. rokoch minulého storočia. Jej debutovou knihou bola básnická zbierka Za snom šťastia (1940), v ktorej citlivým spôsobom zachytila každodennosť a vzťah človeka k prírode. Po druhej svetovej vojne emigrovala do zahraničia. Žila v Rakúsku, Argentíne a napokon v Spojených štátoch amerických. Aj v exile zostala aktívna v krajanskom živote a podporovala slovenskú kultúru.

Lekárka a vedkyňa Oľga Babušíková (1940 – 2011) patrila medzi významné osobnosti slovenskej medicíny. Po štúdiu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského pracovala v Ústave experimentálnej medicíny SAV a neskôr v Ústave experimentálnej onkológie SAV. Vo svojej vedeckej práci sa venovala nádorovej imunológii a diagnostike leukémií. Významne prispela k rozvoju moderných diagnostických metód a bola autorkou viacerých odborných publikácií.

Spisovateľka a dramatička Marína Čeretková-Gállová (1931 – 2017) študovala v Nitre a na Univerzite Komenského v Bratislave. Pôsobila ako redaktorka Československého rozhlasu a neskôr ako tajomníčka Východoslovenskej odbočky Zväzu slovenských spisovateľov. Po návrate do Nitry pracovala ako kultúrna referentka a vychovávateľka. Napísala viacero románov, poviedok a rozhlasových hier pre mládež i dospelých a získala viaceré literárne ocenenia.

Nitrianska výtvarníčka Stanislava Batelová-Michalčeková (1956 – 2009) patrila medzi výrazné osobnosti slovenskej textilnej tvorby. Študovala na Strednej umeleckej škole v Brne a následne na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Už počas štúdií získala viaceré ocenenia a po jeho ukončení aj Absolventskú cenu VŠVU. Vo svojej tvorbe sa venovala autorskému gobelínu, maľbe, kresbe aj šperkárstvu. Inšpiráciu nachádzala v slovenskej prírode a v historických témach, najmä v období Veľkej Moravy a v odkaze svätých Cyrila a Metoda. Jej diela boli vystavované na Slovensku aj v zahraničí.