Dnes po nej prechádzame do práce, na nákupy či za priateľmi. Pred 37 rokmi sa však na nitrianskej pešej zóne písali dejiny. Práve tu, pred Domom módy, zaznelo v novembri 1989 verejné vyhlásenie o vzniku nitrianskej Verejnosti proti násiliu. Ulica, ktorá vtedy niesla meno Lenina, sa stala jedným z miest občianskeho odporu proti komunistickému režimu.

November, ktorý zmenil Československo

Sedemnásty november 1989 sa stal jedným z najvýznamnejších medzníkov moderných československých dejín. Pokojná študentská manifestácia v Prahe, ktorá sa konala pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva, sa skončila brutálnym zásahom bezpečnostných zložiek na Národní třídě.

Násilie voči študentom vyvolalo vlnu rozhorčenia a protestov. V nasledujúcich dňoch sa k študentom pridávali umelci, intelektuáli, pracovníci podnikov aj široká verejnosť. Vznikali občianske iniciatívy, organizovali sa štrajky a na námestiach sa zhromažďovali tisíce ľudí požadujúcich demokratické zmeny.

Udalosti dostali pomenovanie Nežná revolúcia. Ich symbolmi sa stali štrngajúce kľúče, vztýčené prsty do tvaru písmena V a predovšetkým nenásilný odpor proti režimu, ktorý desaťročia obmedzoval slobodu prejavu, zhromažďovania aj politickú súťaž.

Revolúcia však neprebiehala iba v Prahe a Bratislave. Svoje vlastné príbehy mali aj ďalšie mestá. Medzi nimi Nitra, kde sa do spoločenských zmien výrazne zapojili vysokoškoláci, divadelníci, ochrancovia prírody a občianski aktivisti.

Pešia zóna ako miesto, kde sa ozval hlas občanov

Dnešná Štefánikova trieda patrí k najznámejším verejným priestorom Nitry. Jej história siaha hlboko do minulosti, keď bola centrom mestského života a tradičným miestom stretávania Nitranov.

V novembri 1989 niesla názov Leninova trieda. Práve tento priestor, dovtedy spojený aj so symbolikou komunistického režimu, sa stal miestom, kde obyvatelia mesta začali verejne požadovať slobodu a demokraciu.

Medzi prvými, ktorí sa v Nitre začali aktivizovať, boli ochrancovia prírody. Lujza Bakošová a jej manžel Pavol sa o násilnom zásahu proti pražským študentom dozvedeli už 18. novembra. Spolu s priateľmi sa stretávali v priestoroch ochranárskeho združenia, získavali správy z Bratislavy a Prahy a pomocou písacích strojov rozmnožovali informačné letáky.

Významný okamih nastal 23. novembra 1989, keď sa na pešej zóne pred Domom módy uskutočnila študentská manifestácia. Práve pred zhromaždenými ľuďmi oznámil pedagóg Pedagogickej fakulty Pavol Sika vznik nitrianskej organizácie Verejnosť proti násiliu (VPN).

Jedna z priamych účastníčok si na tento okamih spomína vo výstave Rozhovory o roku 1989. Nitra, ktorú pripravili študenti Katedry histórie FF UKF pod vedením Aleny Mikulášovej:

„Keď sme zišli na pešiu zónu, pred Dom módy, on [P. S.] sa postavil na nejakú škatuľu, či čo to bolo položené pred Domom módy, a prečítal vyhlásenie, že sme založili Nitriansku organizáciu VPN.“

Medzi zakladajúcich členov nitrianskej VPN patrili Pavol Sika, František Kolář, Peter Hattas, Jaroslav Košš, Marián Žilík, Pavol Bakoš, Lujza Bakošová, Elígia Turi Nagyová, Miroslav Klačko, Jozef Kurák, Pavel Csáder, Peter Olajoš a Ladislav Ševella.

V čase, keď oficiálne médiá neposkytovali úplný obraz o dianí v krajine, mali osobné stretnutia a šírenie nezávislých informácií mimoriadny význam. Pešia zóna sa tak stala nielen miestom zhromažďovania, ale aj priestorom občianskej mobilizácie.

Študenti sa rozhodli nečakať

Významnú úlohu v revolučných udalostiach zohrali nitrianski vysokoškoláci. Na vtedajšej Pedagogickej fakulte a Vysokej škole poľnohospodárskej, dnešných UKF a SPU, vznikali študentské iniciatívy a štrajkové výbory.

Po správach o násilnom zásahu proti pražským študentom sa začali organizovať stretnutia a diskusie o ďalšom postupe. Na Pedagogickej fakulte bol vyhlásený okupačný štrajk. Študenti pripravovali vyhlásenia, rozmnožovali materiály, zabezpečovali informačné spojenie a vysvetľovali verejnosti svoje požiadavky. Ako ukazujú spomienky pamätníkov, rozhodnutie zapojiť sa do protestov nebolo samozrejmé. Mnohí si uvedomovali riziko vylúčenia zo štúdia či ďalších postihov. Jeden z vtedajších študentov spomína:

„My sme sa to ani neuvedomovali, že púšťame sa do niečoho veľmi nebezpečného z pohľadu Štátnej bezpečnosti, alebo vôbec toho ohrozenia, že nás môžu všetkých vyraziť zo školy, keď bude zle.“

Napriek neistote sa študenti stali jednou z hnacích síl spoločenských zmien. Ich úloha sa pritom neobmedzovala na vysokoškolské prostredie. Spolu s hercami a občianskymi aktivistami navštevovali podniky a organizácie, kde informovali zamestnancov o udalostiach v krajine a vysvetľovali význam pripravovaného generálneho štrajku.

Divadelníci pomáhali aj mimo javiska

Osobitné miesto v príbehu nitrianskeho Novembra patrí Divadlu Andreja Bagara. Jeho súbor odcestoval 12. novembra 1989 na zájazd do Moskvy. Práve tam zastihli hercov správy o násilnom zásahu proti študentom v Prahe. V hoteli Rossija sa začali intenzívne diskusie o udalostiach doma a o tom, ako na ne reagovať.

Na tieto dni si spomína aj vtedajšia dramaturgička divadla Darina Kárová, ktorá neskôr stála pri zrode Medzinárodného festivalu Divadelná Nitra. V rozhovore pre denník SME priblížila atmosféru neistoty a strachu, ktorá medzi členmi súboru panovala. Nachádzali sa v Sovietskom zväze, ich pasy a letenky malo vedenie divadla a nikto nevedel, aké následky môže mať verejné vystúpenie proti režimu.

Napriek obavám divadelníci prijali spoločné vyhlásenie odsudzujúce zásah proti študentom. Prvýkrát ho prečítali 21. novembra pred predstavením v moskovskom Divadle na Malej Bronnej. Vyhlásenie sa zachovalo aj s vlastnoručnými podpismi členov súboru vrátane technického personálu.

Po návrate z Moskvy v noci 23. novembra sa divadelníci aktívne zapojili do revolučného diania. Hneď nasledujúce ráno založili v divadle koordinačný výbor. Darina Kárová a herec Dušan Lenci sa postavili na čelo štrajkových a koordinačných aktivít divadla. O deň neskôr sa divadlo oficiálne pridalo k štrajku československých divadiel.

V nasledujúcich týždňoch sa jeho priestory pravidelne otvárali verejnosti. Ľudia sem prichádzali diskutovať o spoločenskej situácii, pýtať sa na pripravované zmeny a získavať informácie. Významným organizačným centrom sa stal Divadelný klub, kde sa podľa Dariny Károvej denne stretávali stovky ľudí. Aktivisti tu pripravovali programy mítingov, rozmnožovali vyhlásenia, tlačili letáky a koordinovali ďalšie aktivity.

Do revolučného diania sa zapojili aj pracovníci nitrianskeho Bábkového divadla.

Spolupráca študentov, divadelníkov a Verejnosti proti násiliu vytvorila v meste silné zázemie pre organizovanie verejných zhromaždení a ďalších občianskych aktivít.

Pred Domom módy sa stretli študenti, herci aj verejnosť

Prvé veľké spoločné zhromaždenie študentov, divadelníkov a občianskych aktivistov sa uskutočnil 24. novembra 1989 o 17.00 hod. pred Domom módy na vtedajšej Leninovej triede. K organizátorom sa pridali obyvatelia mesta, ktorí prišli verejne podporiť požiadavky na demokratické zmeny.

Zhromaždenie bolo dôležitým prejavom spolupráce skupín, ktoré dovtedy pôsobili do veľkej miery samostatne. Postupne sa vytváralo spoločné občianske hnutie schopné organizovať verejné protesty, komunikovať s obyvateľmi a presadzovať požiadavky demokratických zmien.

V ďalších dňoch sa mítingy presúvali aj na priestranstvá, ktoré dokázali pojať väčší počet ľudí. Významným miestom sa stal priestor pred Agrokomplexom, kde sa 26. novembra uskutočnilo veľké zhromaždenie s účasťou hostí z Bratislavy. Medzi nimi boli aj herci Zita Furková, Maroš Kramár, Zuzana Kronerová či Marián Slovák.

Zaznelo tu programové vyhlásenie Verejnosti proti násiliu a podpora požiadavkám študentov.

Nitrianske novembrové udalosti tak neboli jednorazovým protestom. Boli postupne sa rozvíjajúcim občianskym hnutím, ktorého aktéri sa stretávali v uliciach, na vysokých školách, v divadlách aj podnikoch.

Generálny štrajk: Do ulíc vyšli desaťtisíce Nitranov

Jedným z rozhodujúcich momentov Nežnej revolúcie bol 27. november 1989. V celom Československu sa od 12.00 do 14.00 hod. uskutočnil dvojhodinový generálny štrajk, ktorým občania vyjadrili podporu demokratickým požiadavkám a nesúhlas s pokračovaním mocenského monopolu komunistickej strany.

Podľa dobovej chronológie sa do generálneho štrajku v Nitre zapojilo približne 35-tisíc ľudí. V uliciach sa objavili transparenty, československé zástavy a symboly solidarity. Ľudia sa zhromažďovali pred budovami miestnej správy aj na frekventovaných miestach mesta. Protesty sprevádzali prejavy spolupatričnosti a očakávanie zmien. Jeden z pamätníkov opisuje atmosféru takto:

„Prekvapilo ma, že už to nebola len študentská vec, ale boli tam ľudia z celého mesta, z rôznych odborov, z podnikov atď.“

Iný účastník si spomína na zhromaždenie pri okresnom úrade na vtedajšej Leninovej triede, dnešnej Štefánikovej triede, kde sa zišli ľudia z rôznych častí Nitry. Spomienky na presný priebeh jednotlivých pochodov a zhromaždení sa v detailoch odlišujú, no zhodujú sa v jednom: generálny štrajk ukázal, že požiadavky na zmenu už nepredstavujú hlas úzkej skupiny študentov a aktivistov. Stali sa hlasom širokej verejnosti.

Aj napriek vysokej účasti prebiehali nitrianske protesty pokojne. Nenásilný charakter revolúcie pritom nebol samozrejmosťou. Organizátori sa snažili predchádzať provokáciám a konfliktom, ktoré by mohli poslúžiť ako zámienka na zásah bezpečnostných zložiek.

Keď bolo potrebné informácie prepisovať na stroji

Dnešnému človeku sa môže zdať nepredstaviteľné, aké náročné bolo v novembri 1989 získať a šíriť nezávislé informácie. Neexistovali mobilné telefóny, internet ani sociálne siete. Rozmnožovacie zariadenia neboli bežne dostupné a ich používanie podliehalo kontrole.

Aktivisti preto získavali správy prostredníctvom osobných kontaktov, telefonátov a materiálov, ktoré prichádzali z Bratislavy či Prahy. Texty prepisovali na písacích strojoch a rozmnožovali dostupnými technickými prostriedkami. Veľký význam malo aj osobné odovzdávanie informácií na zhromaždeniach, medzi študentmi a v podnikoch. Postupne vznikla potreba vytvoriť vlastný nezávislý informačný priestor.

Na pešej zóne vznikol aj „Politický dom“

Význam dnešnej Štefánikovej triedy sa neskončil novembrovými manifestáciami. Koordinačný výbor VPN a redakcia Nitrianskej verejnosti spočiatku sídlili v divadle, no pred Vianocami 1989 sa presťahovali do domu na vtedajšej Leninovej triede, dnešnej Štefánikovej triede, oproti niekdajšiemu obchodnému domu Úspech.

Spočiatku mali k dispozícii dve miestnosti vo dvore. Postupne pribudli ďalšie priestory vrátane kancelárií s oknami orientovanými na pešiu zónu. Budova získala medzi aktivistami neoficiálne pomenovanie „Politický dom“. Svoje priestory tu mali viaceré novovznikajúce politické subjekty vrátane VPN, sociálnej demokracie a Kresťanskodemokratického hnutia. Podľa spomienok jednej z pamätníčok boli ich predstavitelia vo vzájomnom kontakte a mohli tak bezprostredne diskutovať o spoločenských problémoch a ďalšom smerovaní mesta.

Miesto, kde sa ešte pred niekoľkými týždňami ozývali požiadavky na politické zmeny, sa tak stalo aj priestorom vznikajúceho demokratického politického života.

Z mesta postupne mizli symboly bývalého režimu

Menili sa aj názvy ulíc a verejných priestranstiev. Leninova trieda sa opäť stala Štefánikovou triedou, Leningradská ulica dostala názov Braneckého a Nábrežie februárového víťazstva bolo premenované na Wilsonovo nábrežie. Verejný priestor tak postupne strácal ideologické označenia spojené s komunistickým režimom.

Aj samotná pešia zóna prešla v nasledujúcich rokoch stavebnými a architektonickými úpravami. Jej dnešná podoba sa výraznejšie sformovala až v 90. rokoch. História novembrových udalostí však zostala s týmto miestom spätá.

Od novembrových zhromaždení k slobodným voľbám

Politické zmeny pokračovali aj po skončení novembrových protestov. Dňa 29. novembra 1989 Federálne zhromaždenie zrušilo ústavné ustanovenie o vedúcej úlohe Komunistickej strany Československa. Koncom decembra sa predsedom Federálneho zhromaždenia stal Alexander Dubček a 29. decembra bol za prezidenta republiky zvolený Václav Havel.

Demokratická transformácia zasiahla aj Nitru. Vznikali nové politické strany a občianske iniciatívy, menilo sa vedenie miestnych inštitúcií a otvárali sa dovtedy neprístupné témy verejného života. Vo februári 1990 sa v Nitre uskutočnil zakladajúci zjazd Kresťanskodemokratického hnutia. Mesto sa zároveň stávalo miestom politických stretnutí a predvolebných zhromaždení. V máji 1990 navštívil Nitru Alexander Dubček, v júni prišiel aj prezident Václav Havel, ktorý sa stretol s občanmi na veľkom mítingu.

Vyvrcholením revolučného obdobia boli prvé slobodné parlamentné voľby 8. a 9. júna 1990. Po viac ako štyroch desaťročiach mohli občania slobodne rozhodovať o politickom smerovaní krajiny.

Miesto, na ktorom sa písali dejiny, zostáva súčasťou nášho mesta

Pešia zóna v Nitre dnes vyzerá inak ako v novembri 1989. Zmenili sa budovy, obchody, názvy ulíc aj každodenný život jej návštevníkov. Jedno však zostáva. Práve tu sa pred 37 rokmi stretli ľudia, ktorí sa rozhodli verejne vyjadriť svoj nesúhlas s neslobodou.

Pred Domom módy zaznelo vyhlásenie o vzniku nitrianskej Verejnosti proti násiliu. Odtiaľto sa šírili informácie, požiadavky na demokratické zmeny a odhodlanie občanov podieľať sa na budúcnosti svojej krajiny. Tieto udalosti dnes pripomína aj pamätná tabuľa na budove Domu módy na Štefánikovej triede.

Keď si 17. novembra pripomíname Deň boja za slobodu a demokraciu a Medzinárodný deň študentstva, nejde iba o spomienku na udalosti v Prahe či Bratislave. Je to aj príležitosť pripomenúť si odvahu Nitranov, ktorí boli ich aktívnou súčasťou.

Nežná revolúcia sa odohrávala aj v našich uliciach. A nitrianska pešia zóna je jedným z miest, ktoré nám to dodnes pripomínajú.

Sledujte aj profil mesta Nitra zameraný na podporu pešej zóny s názvom „Nitra na pešej“ na sociálnych sieťach: Facebook / Instagram.

Jana Krajčovičová
zdroje informácií a fotografií: Výstava Born in 1989, https://nitra89.nitrafest.sk, SME, Dnes 24 Nitra, FB Klub priateľov starej Nitry

---