Čo vlastne je cintorín?

– Cintoríny vykazujeme ako plochy občianskej vybavenosti a zároveň plochy vyhradenej zelene. Okrem primárnej funkcie pochovávania by mali plniť aj mnoho iných funkcií, či už ako plochy zelene alebo kultúrno-historické  pamiatky. Dnes často hovoríme o kvalite verejného priestoru, ulíc, námestí či parkov, na cintoríny však zabúdame. Pritom na mnohých cintorínoch sú najvýznamnejšie stavby slovenskej architektúry, napríklad Milučkého obradná sieň v Lamači a sepulkrálne stavby sú považované za najvyššiu formu architektúry. Parkové cintoríny slúžili v minulosti pre rekreáciu a stali sa inšpiráciou pre verejné parky. Aj dnes by mali byť cintoríny neoddeliteľnou súčasťou mestského prostredia a s rovnakými kvalitami ako iné dobré verejné priestory – s dôrazom na prístupnosť, estetiku, vybavenosť, bezpečnosť a udržateľnosť. 

Aké sú súčasné problémy cintorínov a pohrebníctva na Slovensku?

– Najmä vo väčších mestách je najväčším problémom nedostatok miesta na pochovávanie, čo vytvára tlak na zahusťovanie plochy hrobmi. To spôsobuje prevádzkové problémy, ako prístupnosť hrobov, nedostatok miesta na umiestnenie vybavenosti, ako napríklad kontajnery na odpad a pre výsadbu stromov. Problémom je aj výzdoba hrobov z plastu, ktorý nie je možné recyklovať a tak končí na skládke alebo v spaľovni. Samotný vzhľad hrobov a ich výzdoba tiež nezvyšujú estetickú kvalitu priestoru. Pre mňa, ako krajinnú architektku, je najsmutnejšie zistenie, že stromy na cintorínoch sú dnes vnímané časťou občanov ako problém, ktorý je potrebné odstrániť. Toto sú však skôr architektonické aspekty cintorínov, je tu však aj rovina pohrebných rituálov. Vnímame krízu pohrebných obradov, keď určitej časti obyvateľstva prestáva vyhovovať forma civilných či cirkevných obradov a hľadajú alternatívy či pochovávajú bez obradu.

Aké sú trendy vo svete?

– Európske mestá čoraz viac kladú dôraz na kvalitu dizajnu cintorínov, ale hovoria aj o ich väčšom otvorení verejnosti, o vytvorení kvalitných zelených a architektonicky hodnotných priestorov. Na cintorínoch sa konajú komorné koncerty, výstavy či prehliadky. Samozrejme sa menia aj pohrebné zvyklosti a výrazne pribúda kremácia a klesá záujem o tradičné hroby a to aj z ekonomických dôvodov. Narastá aj záujem o ekologické formy pochovávania, ľudia hľadajú jednoduchosť a prepojenie s prírodou. Ide nielen o prírodné cintoríny, kde je dôraz na ekologické materiály, ale aj nové formy pochovávania ako aquamácia a teramácia, ktoré na Slovensku ešte nie sú povolené. Mestá a správy cintorínov reagujú na tieto trendy a rozširujú ponuku služieb a zvyšujú ich kvalitu. Príkladom je správa cintorínov v Prahe, ktorá spracovala manuál cintorínov, pravidelne vyhlasuje architektonické súťaže na obnovu cintorínov, organizuje rôzne tematicky zamerané prehliadky a rozširuje ponuku služieb o ekologické formy pochovávania.

Čo znamená pojem humanizácia cintorínov?

– Humanizácia v praxi znamená vrátiť človeka do centra pozornosti, tvoriť cintoríny pre ich návštevníkov tak, aby rešpektovali mierku človeka, boli bezpečné, komfortné, estetické, podporovali pocit spolupatričnosti a identity, vytvárali priestor pre sociálnu interakciu a znižovali stres. Ak by sme to chceli povedať veľmi zjednodušene, tak sú to cintoríny nielen ako miesta pre mŕtvych, ale aj cintoríny pre živých.

Aký je stav cintorínov v Nitre?

– Mesto Nitra v súčasnosti spravuje 14 aktívnych cintorínov, ktoré sa líšia svojou veľkosťou aj vybavenosťou. Stav cintorínov je rôzny. Niektoré, ako Mestský cintorín, Cyrilometodský či Selenec, majú vybudované vstupné areály s parkoviskami, majú základnú vybavenosť a čiastočne aj bezbariérový prístup. Iné, najmä Dolné Krškany (pri trati), Párovský cintorín, Mlynárce či Dražovce, trpia nedostatkom základnej infraštruktúry a vybavenosti. Najčastejšie problémy, ktoré sa opakujú naprieč viacerými cintorínmi, sú zlá dostupnosť, pretože niekde chýbajú autobusové zastávky v pešej dostupnosti či bezbariérový prístup, zlý stav vybavenia obradných siení, nedostatok lavičiek či informačných tabúľ, problémy v odpadovom hospodárstve, ako napríklad absencia triedenia odpadu alebo neestetické stojiská či absentujúca systematická arboristická starostlivosť o zeleň. V niektorých prípadoch je problémom aj nedostatočná kapacita. Napríklad cintoríny Chrenová, Párovský, Kolumbárium a Mestský cintorín sú podľa pasportu takmer naplnené. Naopak, v Dražovciach, Mlynárciach, Dolných Krškanoch (pri trati) a Selenci ešte existujú voľné plochy, ktoré by však bolo možné využívať len po ich dobudovaní.

1. Zvýšenie kapacity na pochovávanie:

Voľné kapacity sú na cintorínoch Selenec, Dolné Krškany (pri trati), Dražovce, Janíkovce a Mlynárce. Navrhuje sa preto dobudovať potrebnú vybavenosť hrobových polí a prehodnotiť spôsoby pochovávania. Pre cintoríny Cyrilometodský, Dolné Krškany (pri trati), Dražovce, Janíkovce a Mlynárce je potrebné vypracovať projekty riešenia voľných častí cintorínov

2. Odporúčané opatrenia s cieľom zvýšiť kapacitu pre pochovávanie:

zohľadnenie trendov v zmene formy hrobov – narastajúci záujem o prehĺbené jednohroby, urnové hroby, kolumbáriá, lúčky vsypu a prírodné pochovávanie, vybudovanie kolumbárií v lokalitách Chrenová, Selenec, Dražovce, Horné Krškany, Kynek, Mlynárce, Párovský, Cyrilometodský ,priestorové preverenie možností na rozšírenie existujúcich cintorínov, napríklad cintoín na Kyneku

3. Vstupné areály:

Na väčšine cintorínov chýba adekvátne riešenie vstupu. Navrhuje sa architektonické stvárnenie brán, doplnenie výtvarných diel, doplnenie lavičiek, tieňa a sadovníckych úprav,

doplnenie orientačných máp a informačných tabúľ (aj digitálnych).

4. Obradné siene:

Obradné siene chýbajú na cintoríne Dolné Krškany (pri trati), je však už v projektovej fáze a na cintoríne Kynek. V existujúcich obradných miestnostiach odporúčame debarierizáciu,  doplnenie technického vybavenia (vstavby WC, napojenie na vodovod a kanalizáciu), modernizáciu interiéru a obnovu prístreškov.

5. Komunikácie a bezbariérovosť:

Dobudovanie či obnova spevnených komunikácií na cintorínoch ako Párovský a Mestský cintorín je komplikované z dôvodu, že do hrobiek v prvom rade pri komunikáciách sa pochováva cez teleso komunikácií (teda nie zhora do hrobu), čo spôsobuje neustále poškodzovanie komunikácií výkopmi a nie je tu tiež možné uložiť rozvod vody do zeme.

Mesto bude hľadať spôsob, ako tento problém vhodne riešiť. Je tiež nutné zabezpečiť na všetky cintoríny bezbariérový prístup, napríklad na cintorín v Dražovciach.  

6. Odpady, voda, mobiliár:

Na cintorínoch je to z priestorových dôvodov možné, navrhuje sa vytvorenie stojísk pre triedený odpad(bio, komunálny, sklo). Je tiež potrebné zvyšovať povedomie obyvateľov o potrebe znižovania tvorby odpadu osvetou, poskytnúť možnosť zakúpiť prírodné kytice, vence a sviečky. Dochádzková vzdialenosť k vode a odpadom by nemala presiahnuť 50 metrov. Odberné miesto vody má byť riešené ako funkčný a estetický prvok s možnosťou pohodlného odberu. Na všetkých cintorínoch (okrem cintorína Selenec) navrhujeme doplniť lavičky.

7. Vegetácia a ekologická stabilita:

Je potrebné robiť inventarizáciu stromov na všetkých cintorínoch a ich evidenciu v GIS systéme, zachovať existujúce dreviny a ochraňovať a obnovovať aleje pri hlavných komunikáciách, podporovať biodiverzitu, zabezpečiť podmienky na individuálnu údržbu zelene – nádoby na vodu a náradie na stojanoch.

• Dolné Krškany (pri trati)
• Dražovce
• Mlynárce
• Párovský cintorín
• Cyrilometodský cintorín

Čo je pasport cintorínov a ako vznikal:

Aby bolo možné systematicky zlepšovať stav cintorínov, bolo potrebné najskôr získať presný obraz o tom, ako každý z nich vyzerá, v akom je technickom stave a čo mu chýba.
Práve preto vznikol Pasport cintorínov mesta Nitra – rozsiahly súbor údajov, máp, fotografií a hodnotení, ktorý zachytáva aktuálny stav štrnástich mestských cintorínov. Pasport cintorínov v takomto rozsahu nemá vypracované žiadne mesto na Slovensku. Pri vypracovaní metodiky sa autorka inšpirovala pasportom cintorínov v Prahe a následne vypracovala vlastnú metodiku.

Pasport nie je len administratívny dokument, ale je to hlavne praktický nástroj pre plánovanie obnovy, údržby a investícií. Vytvára základ pre rozhodovanie o tom, kde treba zasiahnuť najskôr, aké sú priority, a aké riešenia majú zmysel z hľadiska mesta aj obyvateľov.

Metodika spracovania:

Pri tvorbe pasportu sa postupovalo podľa jednotnej metodiky, ktorá umožnila porovnávať všetky cintoríny medzi sebou. Každý areál bol navštívený v teréne a vyhodnotený podľa kritérií, rozdelených do tematických okruhov. Každé hodnotenie bolo spracované formou pasportizačného listu, ktorý obsahuje aj mapku, popis problémov, fotodokumentáciu a návrh opatrení.

Zber dát a terénne zisťovanie:

Tím spracovateľov pozostávajúci z krajinnej architektky mesta a vedúceho správy cintorínov počas niekoľkých mesiacov navštívil všetky mestské cintoríny. Súčasťou práce bolo aj porovnanie s archívnymi podkladmi. Všetky pasportizačné listy prešli pripomienkovaním príslušných oddelení  a preto môžu slúžiť ako podklad pre vypracovanie zadaní projektov obnovy alebo realizáciu menších zásahov.

Participácia obyvateľov a vzdelávanie pracovníkov:

Významnou súčasťou procesu humanizácie cintorínov sú samozrejme ľudia. Mesto na nich nechce zabúdať, preto v lete pomocou dotazníkov zisťovalo názory obyvateľstva na to, čo si cenia na cintorínoch, aké majú preferencie spôsobu pochovávania, čo by chceli na cintorínoch zmeniť. Dotazník vyplnilo viac ako 300 ľudí. Dôležité je, že ľudia požadujú dobudovanie základnej infraštruktúry na cintorínoch, zlepšiť ich dostupnosť MHD a zlepšiť údržbu. Pozitívne je, že väčšina obyvateľov sa vyjadrila, že by preferovala prírodnú výzdobu a objavujú sa požiadavky aj na vybudovanie prírodného hrobového poľa.