Nitrianska mestská dychovka bola fenoménom svojej doby. Nešlo len o hudobné teleso, ale o súčasť mestského života, oficiálnych osláv, spomienkových aktov i športových podujatí. Jej príbeh je zároveň obrazom spoločenských pomerov 80. rokov a prelomových zmien po roku 1989.
Vznik „na rozkaz“ a profesionálne fungovanie
Mestská dychovka v Nitre vznikla v roku 1984 na základe rozhodnutia vtedajšieho straníckeho vedenia. Dôvod bol pragmatický – mesto potrebovalo reprezentatívne hudobné teleso pre akcie ako oslavy 1. mája, oficiálne zhromaždenia, pietne akty či pohreby významných funkcionárov.
„Nebola to amatérska kapela. Bola to profesionálna dychovka, dotovaná mestom Nitra,“ spomína Jaroslav Dorotík, hudobník a pedagóg, ktorý bol jej súčasťou. Hráči dostávali 300 až 600 československých korún mesačne podľa pozície v orchestri. Ak niekto neprišiel na skúšku, jednoducho nedostal zaplatené.
Orchester mal 30 až 40 členov, jednotné uniformy a presný režim fungovania. Skúšky prebiehali na prvom poschodí starej tržnice – na mieste, kde sa dnes nachádza papiernictvo.
Problémom bol nedostatok hráčov
Umeleckým vedúcim a dirigentom dychovky bol Silvester Vandák, výrazná osobnosť nitrianskeho hudobného života. Pôsobil ako pedagóg a v rokoch 1965 – 1990 bol aj riaditeľom Základnej umeleckej školy Jozefa Rosinského.
Práve prepojenie s umeleckou školou bolo pre dychovku kľúčové. Najväčším problémom totiž neboli koncerty, ale nedostatok skúsených hráčov. Starší hudobníci systematicky vychovávali mladších a pripravovali si ďalších žiakov. Bola to éra orchestrov, keď dychová hudba mala silné postavenie a prirodzenú generačnú kontinuitu.
Hudba na námestiach aj štadiónoch
Nitrianska dychovka znela aj na športových zápasoch, mestských podujatiach a verejných oslavách. Pre mnohých Nitranov bola prirodzenou súčasťou mestského koloritu – hudbou, ktorá sprevádzala dôležité momenty kolektívneho života.
Ako spomína Jaroslav Dorotík, hudba bola pre hudobníkov viac než len práca: „Bola to diagnóza. Keď ste raz boli v orchestri, hudba vás už nepustila.“
Koniec jednej éry a nové začiatky
Po roku 1989 sa spoločenské pomery zásadne zmenili. Štátna a mestská podpora dychových orchestrov postupne zanikla a v roku 1990 skončila aj činnosť nitrianskej mestskej dychovky.
Hudobníci sa však nerozišli potichu. Práve z prostredia tejto dychovky vznikli nové formácie, ktoré reagovali na meniaci sa vkus publika – Cocktailband či Swingless. Tie už stavali na swingu, tanečnej a populárnej hudbe, no profesionálny základ a disciplína ostali.
Odkaz, ktorý stále znie
Hoci mestská dychovka v Nitre existovala len niekoľko rokov, zanechala výraznú stopu. Vychovala generáciu hudobníkov, obohatila kultúrny život mesta a stala sa mostom medzi tradičnou dychovou hudbou a novšími žánrami. Jej príbeh je dnes cenným svedectvom o dobe, keď hudba znela nielen z pódia, ale aj z mestských ulíc.
Jana Krajčovičová
foto: Nitrianske noviny, Plus 7 dní
Vytvorené: 10. 1. 2026