Ktoré sú hlavné územné zmeny, ktoré sa odohrali v Nitre po roku 1950?

Mesto Nitra a jeho okolie zaznamenalo v tomto období výrazné zmeny využívania. Príbehy týchto zmien začali už v roku 1950 sceľovaním pozemkov a zakladaním poľnohospodárskych družstiev. To viedlo v pomerne krátkej dobe k výraznej intenzifikácii poľnohospodárstva a k náhrade malých pozemkov za veľké lány polí, ktoré dominovali až do roku 1990 a tvoria prevažujúce štruktúry poľnohospodárskej krajiny aj v súčasnosti. Od 60. rokov dochádzalo k rozsiahlej urbanizácii územia – k postupnej výstavbe sídlisk Chrenová, Klokočina a Diely na úkor poľnohospodárskej pôdy, ale aj k výstavbe nových obytných súborov v rámci hraníc mesta (Predmostie a Párovce). Pribúdali aj priemyselné areály, technické a dopravné prvky, ktoré tiež zaberali najmä nezastavané časti krajiny (napr. Dolné a Horné Krškany, severný obchvat mesta). K postupnej, avšak výraznej zmene dochádza najmä po roku 1970 aj na úpätí Zobora, kde boli veľké plochy pôvodných vinohradov a záhrad nahrádzané hustou obytnou výstavbou. Tým sa zmenil tradičný ráz krajiny a zmizla cenná prechodná zóna medzi mestom a zalesneným pohorím. Na druhej strane, postupne prichádza k určitej extenzifikácii až opúšťaniu využívania pôvodných urbárskych pasienkov, okrajových pozemkov a časti lesných porastov Zobora a Pliešok a k nárastu krajinnej a sídelnej zelene (Nový park, plochy verejnej zelene na sídliskách). V 80-tych rokoch sa začína realizovať aktívny manažment ochrany prírody, ktorého cieľom je najmä zachovanie biodiverzity v území (po vzniku CHKO Ponitrie).

Po roku 1990 v dôsledku zmeny spoločenského zriadenia a začatia procesu návratu pozemkov pôvodným vlastníkom sa mení charakter urbanizácie – vznikajú rozsiahle plochy výstavby rodinných domov na okraji alebo aj mimo intravilánu mesta, často bez potrebnej infraštruktúry (Šúdol, Kynek, Párovské lúky, Janíkovce…), zahusťuje sa výstavba v rôznych častiach mesta aj v okolitých obciach (Nitrianske Hrnčiarovce, Lužianky, Ivanka pri Nitre). Pribúdajú aj rozsiahle priemyselné a logistické areály (priemyselný park Sever, Lužianky, Krškany – Ivanka), po roku 2010 sa začala prevádzka rýchlostnej cesty R1 Pribina, ktorá odklonila časť tranzitnej dopravy zaťažujúcej mesto. Zatiaľ poslednou veľkou a rýchlou zmenou krajiny bola výstavba rozsiahleho areálu Jaguar – Landrover na ploche cca 300 ha, ktorá výrazne zasiahla nielen do krajiny, ale aj do života celého mesta. Za zmienku však stojí aj výstavba obytno-rekreačného komplexu Červené duby v Lužiankach s veľkým golfovým ihriskom, ktorá sa tiež od roku 2015 realizuje na poľnohospodárskej pôde. Novodobým trendom je podstatný nárast krátkodobej rekreácie a turizmu najmä v oblasti Zobora, ktorý ohrozuje biodiverzitu a chránené územia prírody. Poľnohospodárstvo po roku 1990 prechádza postupným úpadkom a transformáciou družstiev. Po vstupe Slovenska do EÚ v roku 2004 sa zmeny prejavujú skôr v skladbe pestovaných plodín ako v samotnej štruktúre krajiny – naďalej prevládajú veľkoblokové polia.

Výsledkom dlhodobého procesu zmien využívania krajiny v oblasti Nitry je, že mesto sa postupne rozrástlo ďaleko do krajiny a zmenila sa aj jeho vnútorná štruktúra, ubudla takmer tretina poľnohospodárskej pôdy a výrazne sa zmenil aj charakter priľahlého územia Zobora. Ďalšími dôsledkami sú zvýšená zraniteľnosť územia na zmenu klímy, ohrozenie biodiverzity a aj rozdiely v kvalite života v jednotlivých mestských častiach.

Ktoré spoločné vízie budúcnosti krajiny Nitry boli na mítingu rozpracované?

V druhej časti pracovného mítingu boli pod vedením dvoch členiek tímu kreatívneho štúdia Biobased Creation z Holandska načrtnuté možné vízie budúcnosti pre územie Párovských lúk, ktoré je už približne 20 rokov plánované na urbanizáciu a vzniknúť tu má nová moderná a udržateľná mestská štvrť pre 20 až 30-tisíc obyvateľov. Účastníci navrhli a rozdiskutovali tri možné vízie budúceho využitia územia – hoci sa čiastočne líšili, vo viacerých atribútoch sa zhodli a vytvorili tak predpoklad pre formulovanie hlavných zásad „žiaducej“ budúcnosti nielen Párovských lúk, ale možno aj celého mesta. Výsledky kreatívneho mítingu budú prevedené do grafickej formy a prezentované obyvateľom mesta vo forme výstavy.

Za hlavný problém označili viacerí účastníci fakt, že je začatá čiastková urbanizácia územia formou územných plán zón. Zabezpečenie dobrej kvality života a udržateľnosti rozvoja sa však takýmto postupom očakávať nedá – absentuje totiž spoločný koncepčný návrh pre územie, ako aj špecifikácia a umiestnenie prvkov vyššieho významu. Otázkou je tiež, či mesto vôbec potrebuje novú štvrť pre veľký počet obyvateľov a či by mala byť práve na území Párovských lúk, ktoré historicky spĺňali úplne iné funkcie.

Z tohto dôvodu jedna z načrtnutých vízií skôr potláča funkciu bývania a stavia najmä na obnovení prírodných hodnôt a na prezentácii historických hodnôt. Urbanizáciu územia navrhuje riešiť len v páse popri súčasnej rýchlostnej ceste formou nízkopodlažnej zástavby s využitím moderných ekologických technológií. Veľkú časť územia navrhuje zrekonštruovať vo forme „ostrovu divočiny“ s významným zastúpením vodných plôch a mokradí, krajinnej vegetácie a trávnych porastov s obnovou pasenia tradičnými hospodárskymi plemenami. Časť územia by bola určená na aktívny oddych a rekreáciu, časť na pozorovanie a poznávanie prírody, návrh uvažuje aj s možným zriadením historickej osady. Takýto charakter územia by bol atraktívny nielen pre obyvateľov mesta, ale pritiahol by návštevníkov a priniesol tak aj ekonomický zisk pre mesto. Okrem toho by výrazne prispel k obnove prírodných hodnôt, plneniu ekosystémových funkcií a lepšej adaptácii mesta na zmenu klímy.

Ďalšie dve vízie územia boli podobné – napriek primárnemu významu územia pre bývanie sa v nich zdôrazňuje potreba multifunkčnosti, dobrého sociálneho a kultúrneho zázemia a inkluzívnosti – ide najmä o zabezpečenie dostatočného počtu kvalitných pracovných príležitostí a modernej vybavenosti pre rôzne skupiny obyvateľov (vrátane staršej generácie), ako aj podmienok pre kvalitný komunitný život. Navrhuje sa rekonštrukcia prírodných prvkov s dôrazom na návrat vody (vodné plochy, toky, mokrade), zdôrazňuje sa potreba dostatočného podielu zelene, s odkazom na „spravodlivosť“ a podporu funkcií prírody jeden z návrhov odporúča zachovanie 50 % podielu nezastavaných plôch. Z hľadiska charakteru budúcej výstavby sú návrhy rôznorodé – okrem nízkopodlažnej zástavby založenej na postupoch „zeleného urbanizmu“ pripúšťa jeden z návrhov aj situovanie viacerých výškových dominánt a navrhuje aj určitú výškovú a priestorovú gradáciu územia.

Oba návrhy zdôrazňujú význam rekreačných plôch a prvkov, potrebu vytvorenia podmienok pre pešiu, cyklistickú a čiastočne aj vodnú dopravu, návrhy počítajú s výrazným obmedzením automobilovej dopravy. Rovnako tak všetky návrhy počítajú s výrazným zastúpením prírodných prvkov v území, ktoré plnia najmä regulačné ekosystémové funkcie a služby, zvyšujú kvalitu života obyvateľov a sú atraktívne aj pre návštevníkov územia.

Aké výzvy a riešenia čakajú Nitru v tomto smere v najbližších rokoch?

Mesto Nitra je v súčasnosti na začiatku procesu tvorby nového územného plánu. Malo by ísť o moderný dokument, ktorý nastaví rámec pre udržateľné fungovanie mesta pri zachovaní jeho významných funkcií pre verejnosť, určí rovnováhu medzi súkromným a verejným záujmom a rozumne a realisticky nastaví pravidlá pre ďalší rozvoj.

V súčasnosti prebieha urbanistická súťaž „Nový územný plán Mesta Nitra“ – jej cieľom je formou súťažného dialógu získať návrh konceptu rozvoja a vízie pre mesto Nitra, ktorý sa stane hlavným východiskovým podkladom pre nový územný plán. Autor víťazného návrhu, ktorý vzíde z tejto súťaže sa stane partnerom a konzultantom pre spracovateľa územného plánu. Celý proces je riadený Mestom Nitra prostredníctvom Útvaru hlavného architekta – ide o veľkú výzvu, pred ktorou stojí Nitra v súčasnosti.

Okrem toho, územie Nitry so zázemím je riešené ako jedna z prípadových štúdií projektu PLUS Change. Projekt zapája rôzne zainteresované strany do tvorby vízií a možností ďalšieho rozvoja a podporuje tak tvorbu udržateľného a zdravého mesta, kde sú prioritou kvalita života obyvateľov a ochrana životného prostredia vrátane biodiverzity. Prípadová štúdia bude riešená do konca roku 2026, jej postupy a výsledky by mali byť tvorené v spolupráci (ideálne v partnerstve) so spracovateľom nového územného plánu. Riešitelia prípadovej štúdie plánujú okrem analýzy doterajšieho územného rozvoja širšieho územia mesta Nitra a jeho dôsledkov na životné prostredia a kvalitu života obyvateľov spracovať aj inovatívne územnoplánovacie podklady, ktoré budú spracovateľom územného plánu plne k dispozícii.

Okrem grafických výstupov z mítingu o budúcnosti územia Párovských lúk to budú napríklad scenáre ďalšieho rozvoja územia, simulácie a testovanie politík a nástrojov, spracovanie regulatívov ďalšieho rozvoja založených na koncepte ekosystémových funkcií a služieb. V rámci projektu PLUS Change je dôležitý aj participatívny aspekt a spolutvorba – uskutočnia sa ďalšie pracovné mítingy s účasťou zástupcov rôznych zainteresovaných strán. Ich úlohou bude diskutovať o možnej budúcnosti územia, hľadať alternatívne riešenia a cesty, ako sa spoločne dopracovať k naplneniu vízie mesta Nitra.

Spoločnou výzvou pre všetkých by mala byť postupná premena Nitry na moderné a udržateľné mesto, ktoré okrem priaznivej kvality života pre jeho obyvateľov a atraktivity pre návštevníkov zachováva a podporuje aj dostatočné a kvalitné prírodné zázemie plniace dôležité ekosystémové funkcie a poskytujúce ochranu obyvateľom mesta pred dôsledkami zmeny klímy a súvisiacimi rizikami. Je však potrebné si uvedomiť, že táto výzva presahuje politické a skupinové záujmy a je dosiahnuteľná len za predpokladu vzájomnej spolupráce rôznych skupín spoločnosti, hľadania a nachádzania spoločných rozvojových priorít a cieľov a postupnej realizácie potrebných opatrení. K tomu by mali nový územný plán mesta a projekt PLUS Change význame prispieť.