Starostlivosť o kultúrne dedičstvo, sakrálne i profánne umelecké diela na území mesta tvorí jedno z dôležitých poslaní samosprávy. V závislosti od vyčlenených finančných prostriedkov mesto volí postup nevyhnutných opráv a rekonštrukcií. Mesto Nitra takto nedávno revitalizovalo bronzovú studňu autora akad. sochára Mariána Žilíka i pitnú fontánu s básňou Ivana Kraska, ktoré tvoria súčasť umeleckého odkazu na veľkomoravské dejiny na pešej zóne. Prehľad realizovaných rekonštrukcií i dotácií na rekonštrukciu pamiatkových objektov a umeleckých diel pre iné subjekty je možné nájsť na webovej stránke mesta.
Jeden z príbehov prebiehajúcej rekonštrukcie v centrálnej mestskej zóne tvorí umelecká sochárska kompozícia na Cyrilo-metodskom námestí.
Sochy apoštolov tvoriace umelecko-sochársku kompozíciu majú za sebou viac než stopäťdesiatročnú históriu plnú presunov, poškodení a reštaurovaní. Veľkej obnovy sa však dočkali až teraz – postupne nahrádzame degradujúce epoxidové kópie trvácnejšími odliatkami z minerálneho kompozitu. Odborný tím pod vedením reštaurátora Mareka Repáňa začal práce v roku 2021, v súčasnosti pracujú na soche sv. Ondreja. Cieľom obnovy je zachovať rukopis pôvodného autora a navrátiť súboru jeho pôvodnú dôstojnosť.
Historické pozadie sochárskej kompozície tzv. malej kalvárie
Pre niektorých známa, pre iných menej – malá kalvária patrí k najvzácnejším sakrálnym a umelecko-historickým miestam Nitry. Priestor pred hlavnou fasádou kostola piaristov, dnes známy ako Cyrilometodské námestie, získal svoju podobu v roku 1866 (niektoré pramene uvádzajú roky 1870 – 1873).
Vtedy vznikla terasa štvorcového pôdorysu lemovaná sochami apoštolov, pričom v osi vstupu stálo staršie súsošie Golgoty – Ukrižovania z druhej polovice 18. storočia.
Autorom sôch apoštolov bol Anton Brandl, jeden z najvýznamnejších sochárov 19. storočia na západnom Slovensku.
Pohnutý osud sôch počas vojny a socializmu
Počas 20. storočia si sochy prešli dramatickým osudom. Všetky z nich vrátane súsošia boli zreštaurované už v roku 1939. O niekoľko rokov neskôr však zasiahli tragické udalosti druhej svetovej vojny – kríž bol zničený priamym zásahom, ktorý poškodil aj dve sochy. Po vojne ho nahradil nový kríž s tabuľkou pripomínajúcou osud pôvodného. Ani ten však nevydržal navždy – počas víchrice v roku 1991 sa zlomil.
V rokoch 1958 – 1960 boli sochy z námestia odstránené, uskladnené v nevyhovujúcich podmienkach a viackrát presúvané. Časť z nich sa poškodila, niektoré stratili hlavy či ruky.
Až v rokoch 1997 – 1999 prebehlo komplexné reštaurovanie a vyhotovenie epoxidových kópií, ktoré sa vrátili na pôvodné miesto.
V krátkom čase však prišiel príkaz zákazu prezentácie týchto sôch, a tak ich previezli na Jelenecký cintorín, kde voľne ležali v tráve až do roku 1996.
Vďaka iniciatíve vtedajšej poslankyne Mestského zastupiteľstva v Nitre Marty Dittingerovej boli nájdené diela zreštaurované a v roku 1998 osadené na miesto.
Problém s epoxidovými kópiami
Odliatky z umelého kameňa na báze epoxidu, používané v 90. rokoch, sa ukázali ako nevhodné riešenie. Epoxid nie je odolný voči UV žiareniu, čo spôsobuje jeho rýchlu degradáciu. Po vyše dvadsiatich rokoch od inštalácie sa na povrchu sôch prejavujú výrazné deštrukcie – uvoľňovanie spojiva, strata detailov a poškodenie povrchovej modelácie. Naopak, len o rok mladšia kópia súsošia kalvárie vyhotovená z umelého kameňa na minerálnej báze je aj po rokoch v dobrom stave. Preto je cieľom postupne nahradiť všetky epoxidové odliatky novými kópiami z minerálneho kompozitu, ktorý je trvácnejší a lepšie odoláva poveternostným vplyvom. Práve na túto úlohu sa podujal reštaurátor Marek Repáň a jeho tím.
Obnova sochy sv. Ondreja
V súčasnosti sú už zreštaurované kópie sôch Ježiša a siedmich apoštolov – Lukáša, Filipa, Tomáša, Mateja, Petra, Pavla a Bartolomeja a tiež podstavce umeleckých diel. V roku 2024 mesto Nitra získalo dotáciu od Ministerstva financií, vďaka ktorej sa podarilo podľa získaných podkladov domodelovať aj atribúty svätých.
Návštevníci a obyvatelia Nitry tak môžu obdivovať umelecké dielo v takej podobe, v akej ho nebolo možné vidieť dlhé roky pred rekonštrukciou.
Ďalšou dobrou správou je, že rok 2025 prináša ďalšiu významnú etapu obnovy – aktuálne ateliér pracuje na soche sv. Ondreja. K dispozícii majú originálne kamenné torzo, takže postup bude podobný ako pri predchádzajúcich sochách. Pri ďalších, kde originály chýbajú, bude potrebné sochy modelovať úplne nanovo a tam už bude veľmi dôležitá výtvarná invencia. Ide o sochy Jakuba staršieho a mladšieho, Jána Evanjelistu a Šimona.
Náročný proces od ateliéru až po inštaláciu
Obnova sochy začína prevozom originálu do ateliéru. Nasleduje modelovanie chýbajúcich častí z modelárskej hliny priamo na torzo, výroba sadrovo-silikónovej formy, odliatie kópie z minerálneho kompozitu a precízne cizelovanie povrchu. Po návrate na miesto sa kópia inštaluje na podstavec, doplnia sa spoje a farebné retuše.
Neoddeliteľnou súčasťou sú aj kované atribúty svätcov – kríže, meče či kopije – ktoré sa vyrábajú tradičnými kováčskymi postupmi tak, aby vytvorili efekt, akoby originálne vznikli rukou umelca v 19. storočí.
Dôležité je tiež povedať, že dlhodobým zámerom mesta je nájsť priestor pre lapidárium, kde by originály umeleckých diel, ktoré tvoria vzácnu súčasť nášho kultúrneho dedičstva, našli dôstojný priestor pre uchovanie pre budúce generácie.
Ochrana autenticity a posolstvo
Reštaurovanie týchto umeleckých artefaktov nie je len technickou úlohou – je to odkaz – záchrana kultúrneho dedičstva pre budúce generácie. Sochy na malej kalvárii sú svedectvom histórie, umeleckého majstrovstva a duchovnej tradície Nitry. Preto stojí za to, aby sme sa pri nich zastavili a vnímali ich nielen ako súčasť mestského priestoru, ale ako diela, ktoré majú svoj príbeh a hodnotu, ktorú treba chrániť.
Jana Krajčovičová, Elena Klenková
Keď socha znovu ožije: Rozhovor s Marekom Repáňom o reštaurovaní malej kalvárie
Reštaurátor Marek Repáň spolu s jeho odborným tímom stoja za postupnou obnovou sôch apoštolov na nitrianskom Cyrilo-metodskom námestí. V rozhovore prezrádza, prečo je práca s historickými dielami náročná, ako sa snaží zachovať rukopis sochára Antona Brandla a čo všetko sa skrýva za výrobou novej kópie od prvého dotyku s originálom až po jej návrat na námestie.
Ako by ste opísali význam malej kalvárie pre mesto Nitra z umelecko-historického pohľadu?
Malá kalvária v Nitre predstavuje významný sakrálny, kultúrny a krajinársky prvok, ktorý má silné prepojenie s duchovnou i výtvarnou tradíciou mesta. Kalvárie boli budované ako pripomienka Ježišovej krížovej cesty na Golgotu. Svojou dostupnosťou priamo v intraviláne mesta poskytuje možnosť rekreácie a intenzívneho duchovného života priamo v meste.
Priestor pred hlavnou fasádou kostola piaristov upravili takmer do dnešnej podoby už v roku 1866. Sochy apoštolov sú dielom Antona Brandla (1817 – 1893), ktorý je označovaný za najproduktívnejšieho tvorcu skulptúr a plastík v druhej polovici 19. storočia na území západného Slovenska
Ladislava, dnes Cyrilo-metodské námestie, asi 30. roky 20. storočia.
zdroj: ARCHÍV PÚSR
Aké výzvy so sebou prináša reštaurovanie týchto sôch?
Za výzvu považujeme už primárny cieľ reštaurovania, ktorým je okrem prinavrátenia vytrácajúcej sa umelecko-historickej, výtvarnej a ďalších hodnôt diela aj udržanie vyhovujúceho technického stavu a predĺženie jeho životnosti. Cieľom spoločnosti by malo byť zachovanie kultúrneho dedičstva a jeho vhodná prezentácia, ktorá zaručí zrozumiteľnosť pre súčasné aj budúce generácie.
Pri poslednej „generálnej obnove“ na prelome milénia bol zvolený materiál pre vyhotovenie kópií sôch, ktorý ma tendenciu degradovať, preto dnes pozorujeme mnoho deštrukcií, ktoré nie je možné finálne zastaviť. Preto je nutné vyhotoviť nové kópie sôch z minerálneho kompozitu. Pracujeme s originálmi, ktoré sú zachované často len fragmentárne, čiže miera rekonštrukcie je vysoká.
Najväčšou výzvou pre reštaurátora je pochopiť rukopis autora a následne ho v rekonštruovaných častiach (portréty, gestá, drapérie) dôsledne imitovať tak, aby dielo finálne pôsobilo ako ucelený súbor. Taktiež je pri vyhotovení kópie z umelého kameňa dôležité, aby jej povrch pôsobil autenticky ako kameň. Pri rekonštrukcii kovaných atribútov, ktoré sú zlátené, je rovnako cieľom, aby pôsobili reálne, akoby boli vytvorené v 19.storočí. Toto všetko si vyžaduje adekvátne vzdelanie, štúdium dostupných historických materiálov, výtvarné a remeselné zručnosti a schopnosť pochopiť širšie súvislosti v kontexte doby.
Ktorá z doteraz obnovených sôch bola pre vás najnáročnejšia a prečo?
Obtiažnosť reštaurovania pri menovaných sochách bola veľmi podobná, všetkým originálom týchto svätcov chýbali hlavy, niektorým aj ruky. Pri ich rekonštrukcii nebolo možné oprieť sa o portréty na epoxidových kópiách sôch, ktoré stoja pred kostolom piaristov. Bolo nutné štúdium rukopisu autora, ktorého cieľom bolo namodelovať portréty lepšie, uveriteľnejšie a dôstojnejšie.
Môžete priblížiť, ako prebieha samotný proces vytvárania rekonštrukčnej kópie – od prevozu originálu až po jeho inštaláciu na námestí?
Samotný proces vytvárania rekonštrukčnej kópie začína prevozom kamenného originálu sochy do reštaurátorského ateliéru. Na povrch torza sa nanesie separačná vrstva a následne sa chýbajúce časti modelujú z modelárskej hliny priamo na originál. Potom sa vyhotoví sadrovo-silikónová forma.
Po jej dokončení sa z originálneho torza odstráni modelovacia hmota a z povrchu sa očistí všetok depozit. Nasleduje konzervovanie originálneho torza a odliatie novej kópie z minerálneho kompozitu. Tá sa následne precízne cizeluje, teda tvarovo retušuje. Po ukončení týchto prác sa kópia prepraví na miesto inštalácie a originál sa vráti na pôvodné miesto uloženia.
Posledným krokom je inštalácia kópie na podstavec, zatmelenie styčných plôch, lokálna farebná retuš a podrobná dokumentácia celého reštaurátorského procesu.
V rámci reštaurovania sa dopĺňali aj kovové atribúty svätcov. Ako prebiehala ich výroba a na základe čoho ste určovali ich vzhľad?
Vyhotoveniu kovaných atribútov predchádza, tak ako už vyššie uvádzam, štúdium analógií. Nasleduje vyhotovenie makiet, dolaďovanie proporcií a potom práca so samotným materiálom. V tomto prípade bol použitý antikor, najmä kvôli jeho vlastnosti odolávať korózii. Nasleduje kováčska práca vo vyhni, kompletizovanie jednotlivých atribútov, cínovanie spojov, cizelovanie povrchu a zlátenie. Inštalácia kovaných atribútov je už len čerešničkou na torte. Na kované atribúty je však potrebné myslieť už pri modelovaní chýbajúcich častí sôch. Potrebné je ruky namodelovať tak, aby bolo neskôr možné kovový meč, kríž, či kópiu do rúk apoštolov vložiť.
Do akej miery sa pri obnove zachováva autenticita pôvodných diel a kde je potrebná umelecká interpretácia?
Zachovanie autenticity je jedným zo základných cieľov reštaurovania, jej zachovanie je kľúčové pre zrozumiteľnosť interpretácie diela. Práve zrozumiteľnosť diela je pre súčasné aj budúce generácie extrémne dôležitá. Otázka zrozumiteľnosti sa viaže aj k umeleckej interpretácii, keďže na väčšine originálov chýbajú hlavy, je dôležité, aby boli namodelované tak, aby pôsobili ako diela Antonína Brandla z druhej polovice 19. storočia. Taktiež všetky úbytky musia byť doplnené čo najviac v súlade s ostatnou modeláciou podľa zachovaných originálov. Práve pri vyhotovení kópií, ktoré si vyžadujú veľkú mieru rekonštrukcie je potrebné mať výtvarné schopnosti, akademické vzdelania a určite aj mieru talentu.
V tomto roku vás čaká obnova sochy sv. Ondreja. V čom bude táto etapa iná/podobná ako predchádzajúce?
Vyhotovenie kópie sochy sv. Ondreja bude podobné s predchádzajúcimi prácami na tomto súbore sôch vo všetkých smeroch. Treba dodať, že stále máme k dispozícii originálne kamenné torzo tejto sochy.
Pri realizácii ďalších zvyšných – dodnes nerealizovaných nových kópiách sôch originály absentujú. Sochy teda bude nutné modelovať úplne nanovo, pričom sa čiastočne môžeme oprieť o epoxidové kópie, ktoré dodnes stoja na mieste. Práve pri týchto zostávajúcich sochách bude veľmi dôležitá výtvarná invencia autora nových kópií.
Čo by ste odkázali obyvateľom Nitry, ktorí denne prechádzajú okolo malej kalvárie – prečo by sa mali na sochy pozerať s väčšou pozornosťou?
Táto otázka má veľmi široký záber. Chcem veriť, že si občania Slovenska uvedomujú hodnotu pamiatok, ktoré sú súčasťou histórie našich miest a obcí. Nemenej dôležité je poznanie ich hodnôt v rámci kontextu vývoja miest, či pochopenie dôležitosti ochrany pamiatkových zón.
Starostlivosť o kultúrne dedičstvo je v našom regióne podceňovaná. Často, najmä v architektúre pretrváva názor, že čo je nové, to je lepšie, kvalitnejšie. Za týmto problémom vidím najmä nie šťastný systém vzdelávania a opakované pretrhnutie akéhosi národného cítenia, ktoré je pravidelne zneužívané na rôzne propagandy.
Veľmi by som si prial, aby sa celé regióny riadili heslom „Nebúrať. Zveľadiť!“, či „Nepredať. Zveľadiť!“, ale toto sa v našom rýchlom svete zdá byť len utópiou.
Kalvária spolu so súborom sôch apoštolov je pekným uceleným príkladom urbanizácie z druhej polovice 19. storočia. Jej prezentácia však súvisí aj so starostlivosťou o verejný priestor, v ktorom sa nachádza.
Ďakujem za rozhovor.
Jana Krajčovičová
foto: archív Pamiatkového úradu SR, Mareka Repáňa a mesta Nitra
Vytvorené: 15. 8. 2025